Aktivizujúce vyučovacie metódy v cvičnej firme

Ing. Ľudmila Velichová, PhD., Katedra pedagogiky, Ekonomická univerzita v Bratislave

Cvičná firma je špecifickou formou činnostne orientovaného vyučovania, ktoré  vykazuje zároveň prvky problémovo-skupinového aj integrovaného vyučovania. V cvičnej firme sú všetky úrovne operácií simulované na vzdelávacie účely.

Z hľadiska teórie vyučovania je cvičná firma organizačnou formou vyučovania, vyučovacou formou, ktorá má špecifický obsah, metódy, špecifické postavenie učiteľa aj žiaka, a špecifický  spôsob hodnotenia a klasifikácie žiakov. Zároveň je odborným ekonomickým predmetom, ktorý nahrádza v inovovaných  učebných plánoch pre obchodné akadémie predmet ekonomické cvičenia vo fiktívnej firme. Je zaradený ako voliteľný predmet Cvičná firma-praktikum v treťom a štvrtom ročníku, resp. ako povinný predmet Cvičná firma v alternácii s predmetom ekonomické cvičenia v štvrtom ročníku, pričom o jeho zaradení do  pozície povinného predmetu rozhoduje vedenie príslušnej školy.

Pokiaľ ide o obsah, učebná osnova odborného ekonomického predmetu cvičná firma. je iba rámcová. Nie je možné predvídať aká príde do cvičnej firmy korešpondencia, aké nastanú v konkrétnom čase obchodné prípady, čo bude treba prednostne riešiť. Cvičná firma pracuje v reálnom čase a je v rámci cvičného trhu cvičných firiem v prevažných prípadoch on-line prepojená s ostatnými cvičnými firmami. Zavedenie štandardov do cvičnej firmy by narušilo to, čo žiakov na práci v cvičnej firme najviac priťahuje, a to je pocit vlastnej dôležitosti pri rozhodovaní a konaní a istá miera slobody a voľnosti.

Ako základná vyučovacia metóda sa tu využíva simulačná metóda,  ktorá umožňuje žiakom vyskúšať si činnosti počas programu, umožňuje im robiť chyby a poučiť sa z nich, a zároveň vyžaduje od žiakov v simulovaných situáciách rovnaký stupeň serióznosti, motivácie a koncentrácie ako v reálnej praxi. Pridanou výhodou tejto vyučovacej metódy je skutočnosť, že simulovaná situácia môže byť modifikovaná tak, aby vyhovovala individuálnym potrebám žiakov.

Z ďalších aktivizujúcich metód využíva učiteľ v cvičnej firme inštruktážny rozhovor, všetky známe diskusné metódy, operatívne porady, problémovú metódu a projektovú metódu. Prakticky počas každej vyučovacej hodiny sa využívajú motivačné metódy, či už vstupné ako sú  motivačný rozhovor, motivačné rozprávanie i motivačná demonštrácia. Význam majú aj priebežné motivačné metódy ako je uvádzanie príkladov z praxe, a najmä podnecovanie žiakov výzvou a  pochvalou. Chválou by učiteľ nemal šetriť ani pri splnení jednoduchých úloh, aby sa mohla pochvala dostať aj k slabším žiakom. Aby učiteľ neodradil slabších žiakov a nepomohol schopnejším zlenivieť, mal by sa sústrediť skôr na oceňovanie úsilia. Tento poznatok platí v cvičnej firme obzvlášť. Najväčším motivačným prvkom v cvičnej firme je pocit prispievania k úspechu. Môžu ho tu zažiť žiaci i učiteľ. Žiaci pracujú bez obáv a so zvedavosťou iba v takom prostredí, kde si je každý vedomý, že iba racionálne a otvorené riešenie problémov s primeranou dávkou sebakritiky a vzájomného rešpektu vedie k úspešnej tímovej práci. Na chyby sa v cvičnej firme nazerá ako na šancu učiť sa, a nie ako na neúspech jednotlivca. Aj skúsenosti z reálnej praxe potvrdzujú, že tolerantná atmosféra pri vysporiadaní sa s neúspechom je predpokladom pre inováciu. Mnohé inovácie sa nezrealizujú práve kvôli hierarchickým blokádam.

V cvičnej firme možno využiť aj metódu brainstormingu ako spontánnej diskusie pri hľadaní nových nápadov napr. pri zakladaní cvičnej firmy a diskusii o predmete podnikania cvičnej firmy, o logu cvičnej firmy, o reklamnom slogane pri príprave na veľtrh a pod. Brainstorming je základnou metódou marketingových prác v cvičnej firme a prináša veľa originálnych nápadov, ktoré žiaci využívajú v prezentačných technikách a príprave na veľtrh.

Široké uplatnenie v cvičnej firme  nachádzajú všetky dialogické metódy. Schopnosť viesť dialóg a vyhýbať sa konfliktom je predpokladom pre prežitie jednotlivca v neustále sa meniacom prostredí. Cvičná firma pracuje na predpoklade rozvoja osobnosti každého jej pracovníka – žiaka. Každý má právo spoludeterminácie a je braný vážne. Dialóg sa tu praktizuje na všetkých úrovniach a vo všetkých oddeleniach, či už ide  o malé alebo veľké problémové úlohy. Žiaci vnímajú seba ako členov tímu s vysokým stupňom znášanlivosti. Prípadné konflikty sú tu dokonca akceptované ako nevyhnutný výsledok spolupráce pri dosahovaní rovnakého cieľa. Preto v cvičnej firme ani nepotláčame emócie. Emocionálne odvážni žiaci sú často tí, ktorí dávajú veci v cvičnej firme do pohybu. Treba ich iba riadiť tak, aby podnecovali  spoluprácu a tímovosť.

O cvičnej firme môžeme jednoznačne tvrdiť, že je vhodným miestom na aplikáciu celého radu metód názornej demonštrácie, najmä praktických metód. Ide najmä o nácvik zručností pri uskutočňovaní  administratívnych, obchodných, finančných  a evidenčných operácií, grafických a ilustračných prác, prác s výpočtovou, kancelárskou a  telekomunikačnou technikou, prác s modernými informačnými technológiami, ekonomickými softvérmi a pod. Samostatná práca žiakov pri obstarávaní informácií, pri štúdiu odbornej literatúry i pri kontrolnej činnosti je permanentne kombinovaná prácou v tíme pri riešení komplexných úloh a precvičovaní komunikačných a kooperačných techník.

Ekonomické hry aj v cvičnej firme patria k atraktívnym vyučovacím metódam. Môžu mať formu tréningových a situačných hier. Sú orientované na nácvik schopnosti vedieť  rozhodovať. Umožňujú znázornenie a nácvik v dynamických, navzájom prepojených systémoch s rôznymi premennými a v odlišných situáciách. Žiaci začlenení do pracovnej skupiny prežívajú dôsledky svojich rozhodnutí, musia znášať chybné rozhodnutia a podľa možnosti ich meniť nápadmi, ktoré pokladajú za správne.

Prácu v cvičnej firme označiť aj ako formu inscenačnej metódy. Jednotliví žiaci vykonávajú v cvičnej firme určité funkcie, sú konfrontovaní s praktickými situáciami, ktoré samostatne zvládajú. Pritom je dôležité, že sú plne identifikovaní s rolou – postom, ktorí v cvičnej firme zastávajú. Modifikácia inscenačnej metódy sa takto uplatňuje pri  hraní rolí v jednotlivých oddeleniach cvičnej firmy (rola riaditeľa, rola vedúceho učtárne, rola vedúceho obchodného oddelenia) ako aj pri príprave na veľtrh cvičných firiem, napríklad zinscenovaním návštevy stánku simulovaným zákazníkom. Prax plne potvrdzuje tvrdenie, že táto metóda mení námet alebo problém vzdelávacieho procesu na určitú inscenáciu a vlastne niektorí jej účastníci sa stávajú „hercami“ a majú rámcovo stanovené úlohy. Účelné využitie inscenačnej metódy na vyučovaní súvisí so schopnosťou učiteľa jednak transformovať konkrétny obsah učiva do scenára, ktorý by mal vychádzať z aktuálnych problémov hospodárskej praxe, jednak zo schopnosti učiteľa vytvárať na vyučovaní atmosféru pre tvorivú iniciatívu žiakov (nositeľov hereckých úloh) pri riešení problémových situácií. Zatiaľ čo situačné metódy aplikované pri vyučovaní odborných ekonomických predmetov efektívne riešia problémovú situáciu prevažne statického charakteru, inscenačné metódy riešia situáciu prevažne dynamického charakteru. S cieľom konfrontovať prácu v cvičnej firme s hospodárskou praxou je vhodné zapojiť do vyučovacieho procesu aj expertov z praxe, dopĺňať prácu exkurziami a odbornou praxou na prehĺbenie pochopenia súvislosti medzi javmi a procesmi v reálnom podnikateľskom prostredí.

V poslednom období si našla v cvičnej firme širšie uplatnenie aj projektová metóda, ktorá je obľúbenou aktivizujúcou metódou. V cvičnej firme sa využíva napríklad na zdokumentovanie marketingovej situácie na trhu cvičných firiem, na projekt zvýšenia obratu, projekt novej prezentácie tovaru alebo služieb, projekt prípravy na veľtrh. Súčasťou projektovej metódy býva často i využitie jednoduchých štatistických a interpretačných metód. Cvičná firma sa môže zapojiť aj do európskych vzdelávacích projektov napr. SOCRATES a zastupovať v projekte celú školu, na ktorej pôsobí.

Pokiaľ vychádzame z procesuálneho aspektu treba upozorniť v prípade cvičnej firmy aj na špecifický charakter metód preverovania a hodnotenia. Špecifický charakter tohto vyučovacieho predmetu si vyžaduje zmenu v možnostiach hodnotenia. Avšak i toto hodnotenie musí byť v súlade s požiadavkami klasifikačného poriadku. Učiteľ v cvičnej firme má možnosť využiť hodnotenie každého jednotlivca i celej skupiny, t.j. oddelenia v cvičnej firme. Pritom má možnosť použiť klasickú stupnicu známok v kombinácii so slovným hodnotením. Novinkou je hodnotenie formou pracovného posudku, ktorý môže byť podkladom pre budúceho zamestnávateľa. V cvičnej firme zapájame do hodnotenia aj vedúcich jednotlivých oddelení, ktorí spracovávajú tzv. protokoly o vykonanej práci, uskutočňujú s pracovníkmi individuálne i skupinové hodnotiace rozhovory. Uvedené kolektívne hodnotenie pomáha rozvíjať schopnosť prijímať kritiku, rozvíjať sebakritiku a zvyšovať transparentnosť hodnotenia v cvičnej firme.

Skúsenosti, ktoré už s hodnotením žiakov v cvičnej firme máme, jednoznačne potvrdzujú nasledujúce poznatky:

• nie je správne, aby všetci žiaci v cvičnej firme dosiahli rovnakú známku,
• treba vychádzať z cieľov a z predpokladov žiakov,
• je nevyhnutné striedať pracovné miesta (job-rotation),
• je potrebné využívať aj skupinové hodnotenie a hodnotenie samotnými žiakmi.

Na základe prieskumov, ktoré uskutočnili rakúski didaktici cvičnej firmy M. Pötsch a O. Kondrath (1993) sa ako najvhodnejšia metóda ukazuje metóda hodnotiacich listov. Táto metóda totiž využíva základné kritériá pre moderné hodnotenie kolektívnych výkonov (sociálne vzťahy, organizačné predpoklady, výsledky, dokumentáciu a prezentáciu výsledkov). Pritom sa učiteľ môže sám rozhodnúť, či využije všetky kritériá. V každom kritériu sú klasickou päťznámkovou stupnicou ohodnotené jednotlivé zložky a z nich sa určí výsledná známka. Učiteľ hodnotí postoj žiaka ku skupinovému cieľu, jeho iniciatívu, ochotu, tvorivosť, pracovné nasadenie, samostatnosť, schopnosť kooperácie, ale aj presnosť, správnosť a úplnosť dokumentácie jeho pracovných výkonov. Žiaci sú vopred podrobne oboznámení s kritériami hodnotenia. V Rakúsku sa osvedčilo využívať na záver tohto vyučovacieho predmetu aj pracovné hodnotenie, ktoré sa podobá hodnoteniu v reálnej firme, a je súčasťou maturitného vysvedčenia. Táto forma hodnotenia je blízka i spôsobu hodnotenia zamestnancov v reálnych firmách. Budúci zamestnávateľ môže z takéhoto hodnotenia získať lepší a výstižnejší prehľad o svojom budúcom zamestnancovi ako mu umožňuje klasická školská klasifikácia. V našich podmienkach overujeme túto metódu zatiaľ experimentálne využívaním pracovných osvedčení, ktoré vydáva Slovenské centrum cvičných firiem.