Učitelia dostanú multimediálne DVD
UN 5.10.2009, 41.-42. týždeň
Ako napredujú projekty vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov, sme sa spýtali koordinátorky pre ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov RNDr. Márie Nogovej, PhD. a koordinátorky pre odborné činnosti RNDr. Márie Sivákovej za oblasť gymnázií a základných škôl.
Ako napredujú projekty v tvorbe odborného obsahu vzdelávacích programov a kurzov?
V súčasnosti odborné tímy spolu s odbornými garantmi pracujú na metodikách tvorby školských vzdelávacích programov. Aj napriek tomu, že školy majú vytvorené školské vzdelávacie programy, je stále veľa možností, ako ich vylepšovať v nadväznosti na potreby školy a regiónu.
Koľko metodík sa pripravuje a pre akú cieľovú skupinu?
Celkovo budú vypracované štyri metodiky a rovnako aj štyri vzdelávacie programy – pre základné školy, gymnáziá, odbornú zložku stredných odborných škôl a všeobecnú zložku stredných odborných škôl.
Na čo budú tieto programy zamerané?
Radi by sme sa zamerali nielen na to, aby sme vysvetlili, ako by mali školy pristupovať k tvorbe jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa školského zákona, ale aj ako ich spestriť rôznymi zaujímavosťami, príkladmi a najmä ukážkami z praxe.
Poskytnú projekty učiteľom aj moderné vzdelávacie pomôcky či iné materiály?
Áno. Pracujeme na koncepcii a scenároch ukážok podporných materiálov k metodikám, ktoré budú uložené na DVD a CD a budú prístupné všetkým učiteľom prostredníctvom Učiteľských novín. Vzdelávacie nosiče budú obsahovať ukážky rôznych alternatív, ako spracovať vybranú časť školského vzdelávacieho programu, časť vyučovacej hodiny, prípadne projektu. Predpokladaný termín dokončenia metodík je december 2009. V priebehu kalendárneho roka 2010 plánujeme vytvoriť tri série CD a dve série DVD.
Aké kurzy pripravujete pre učiteľov základných a stredných škôl?
V rámci kontinuálneho vzdelávania pripravujeme kurzy pre multiplikátorov a frekventantov.
Vyškolení multiplikátori budú tvoriť školiaci tím, ktorý bude lektorovať kurzy frekventantov ďalšieho vzdelávania, učiteľov základných a stredných škôl. Predpokladaný termín začatia kurzov je február budúceho roku. Na štandardnú formu kurzov nadviaže aj forma dištančného vzdelávania.
Vieme už teraz povedať učiteľom, na čo konkrétne sa môžu v projektoch tešiť?
V tejto súvislosti je možno zaujímavé spomenúť aktivity na tvorbe multimediálnych DVD, ktoré pripravujú jednotlivé odborné tímy pre základné školy, gymnáziá a stredné odborné školy. V prípade základných škôl a gymnázií pôjde o ukážky vzorovej hodiny za použitia nových vyučovacích metód, v prípade stredných odborných škôl o ukážku vzorovej hodiny praktického vyučovania vybraných skupín odborov, ktorá skĺbi teoretickú a praktickú zložku obsahovej náplne školského vzdelávacieho programu.
Spracovala Mgr. Botošová, manažérka publicity projektu
Dištančné vzdelávanie učiteľov
UN 2.11.2009, 45.–46. týždeň
Jednou z foriem projektu Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov je dištančné vzdelávanie. Výsledkom obsahovej reformy školstva by mala byť „prestavba vzdelávania na základných a stredných školách s využitím inovovaných foriem a metód výučby“.
Novinkou, ktorá v pedagogickej komunite vyvolala množstvo otázok a diskusií, boli a stále sú štátne a školské vzdelávacie programy. Predstavujú obrovský skok od centralizovane riadeného vzdelávania k takmer autonómnemu postaveniu škôl.
Ako pomoc pre učiteľov boli vypracované Národné projekty vzdelávania učiteľovv súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov. Zaviazal sa ich realizovať Štátny inštitút odborného vzdelávania, spolupracovať na nich budú aj iné inštitúcie – Štátny pedagogický ústav, krajské školské úrady, metodicko-poradenské centrá a, samozrejme, v neposlednom rade predstavitelia základných a stredných škôl (viac informácií nájdete na stránke www. siov.sk/projekty/9403s).
Strategickým cieľom projektov je celoplošné preškolenie pedagogických zamestnancov
základných a stredných škôl v zmysle obsahovej reformy školstva a v súvislosti s tvorbou a zavádzaním školských vzdelávacích programov. Predpokladané dopady týchto projektov majú široký záber – okrem udržiavania a zvyšovania kompetencií pedagogických pracovníkov je to aj motivácia učiteľov nepretržite sa vzdelávať a pracovať s modernými pomôckami. V rámci projektov sú pedagogickým zamestnancom ponúknuté dve formy vzdelávania: priebežné (prezenčné) kurzy a kurzy dištančného vzdelávania. Myšlienka zaviesť dištančné vzdelávanie vznikla z jednoduchého dôvodu. Z kapacitného hľadiska ani z hľadiska personálneho zabezpečenia nie je možné preškoliť všetkých pedagogických zamestnancov, ktorí majú záujem zvyšovať si kvalifikáciu. V rámci obidvoch projektov kurzov v priebežnej forme sa preškolí 6 600 frekventantov.
Zostáva tak vyše 40 000 ďalších pedagogických zamestnancov, ktorí by mohli mať záujem o absolvovanie kurzov. Na potreby projektov sa teda bude využívať vzdelávanie prostredníctvom internetu – tzv. e-Learning. Z hľadiska obsahovej náplne sa tieto kurzy nebudú líšiť od kurzov uskutočnených tradičnou formou.
Budú členené do troch modulov a budú sledovať znaky programového vzdelávania. Určené sú pre všetkých aktívnych pedagogických zamestnancov a zamestnancov priamo riadených inštitúcií MŠ SR.
On-line kurzy budú realizované prostredníctvom CMS (Course Management System – systému na riadenie kurzov). Na potreby projektov bol vybraný voľne šíriteľný program Moodle (Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment – modulárne objektovo orientované dynamické prostredie na výučbu).
Učebný obsah vypracuje 15 odborníkov zodpovedných za tvorbu kurzov pre základné školy, gymnáziá a stredné odborné školy. V nasledujúcej etape sa tieto učebné materiály spracujú a upravia tak, aby vyhovovali potrebám dištančného vzdelávania.
Odborný tím na dištančné vzdelávanie pozostáva z editorov, programátorov a grafikov. Podobne ako pre kurzy priebežnej formy, aj pre dištančné vzdelávanie budú jasne defi nované vzdelávacie výstupy, postupy pre lektorov aj frekventantov, kritériá a prostriedky hodnotenia.
Súčasťou hodnotenia bude vypracovanie záverečnej práce a práca aj hodnotenie sa
stanú podkladom na vydanie osvedčenia o absolvovaní dištančného vzdelávania.
Každý účastník dištančného vzdelávania bude mať pridelenú svoju „rolu“: hosť, študent, učiteľ – tútor, administrátor a pod.
Program Moodle má niekoľko charakteristík, ktoré podporujú aktívne zapájanie sa študenta do procesu vzdelávania: diskusné fóra, blogy či čety. Tútorovi zas rôzne nástroje umožňujú sledovať také ukazovatele, akými sú napríklad štatistiky prihlasovania študentov, úspešnosť pri absolvovaní testov, monitorovať a moderovať diskusné fóra či upravovať samotné kurzy. Komunikácia medzi jednotlivými účastníkmi dištančného vzdelávania bude umožnená napríklad prostredníctvom elektronickej pošty alebo príslušného diskusného fóra. Záujemcovia o túto formu vzdelávania sa písomne prihlásia, pričom, samozrejme, musia spĺňať kritériá stanovené pre cieľové skupiny projektov.
Moodle je pomerne prepracovaný softvér a pre mnohých účastníkov tejto formy vzdelávania môže predstavovať nové a neznáme prostredie. Z tohto dôvodu sa do rúk učiteľov dostane podrobný manuál, v ktorom bude v podobe obrázkov (screenshotov) predstavené prostredie on--line kurzov a krok za krokom vysvetlený postup práce od prihlasovania sa na kurzy až po ukončenie a odhlasovanie sa z kurzov. Manuál bude vydaný a distribuovaný užívateľom v tlačenej podobe, ale bude dostupný aj v elektronickej podobe na stránkach kurzov.
Kurzy budú súčasťou vzdelávacieho portálu umiestneného na stránkach Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Hlavnou fi lozofi ou skrytou za snahou vytvoriť takýto portál je poskytnúť učiteľskej obci na Slovensku spoločný priestor na komunikáciu. Tu sa budú môcť učitelia podeliť o svoje skúsenosti z praxe, o dobré nápady, napríklad tu budú môcť uverejniť svoj vzdelávací program, ak ho budú považovať za úspešný.
Učiteľ tu nájde priestor na ankety, databázy a štatistiky, diskusné fóra, odkazy na dôležité
stránky na internete i stránky vytvorené priamo učiteľmi a školami, čo môže byť pre iných pedagogických zamestnancov inšpiratívne a motivujúce. On-line kurzy budú moderovať odborníci z radov pracovníkov Štátneho inštitútu odborného vzdelávania a Štátneho pedagogického ústavu, ktorí sa najlepšie orientujú v problematike tvorby školských vzdelávacích programov.
V súčasnosti sa intenzívne pracuje na tvorbe obsahu kurzov. Vzdelávanie budúcich tútorov a samotné kurzy sa začnú roku 2010.
Mgr. Alexandra JUNÁŠKOVÁ, koordinátorka projektov na dištančné vzdelávanie
Vzdelávanie učiteľov k tvorbe školských vzdelávacích programov
UN 16.11.2009, 47.–48. týždeň
Na túto tému sme sa porozprávali s Ing. Irenou Jankovičovou, odbornou zamestnankyňou Projektu vzdelávania učiteľov zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, členkou pracovného tímu Národných projektov vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov zodpovednou za oblasť stredných odborných škôl.
Ako Národné projekty vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích
programov súvisia so školskou reformou, ako pomôžu učiteľom?
V minulom školskom roku uviedol školský zákon do života štátne vzdelávacie programy.V tejto súvislosti Štátny inštitút odborného vzdelávania z poverenia ministerstva školstva realizoval vo všetkých krajoch semináre, na ktorých uviedol riadiacich pracovníkov škôl a vybraných učiteľov do problematiky štátnych vzdelávacích programov.
Semináre sa konali začiatkom júla 2008, pričom boli zamerané na špecifi ká jednotlivých skupín učebných a študijných odborov. K 1. septembru 2008 boli školské vzdelávacie programy pripravené pre jednotlivé stupne vzdelania.
Pokračujú kurzy aj dnes?
V rámci projektu vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov sa pripravujú kurzy priebežného vzdelávania pre pomerne rozsiahlu cieľovú skupinu, 6 600 učiteľov základných a stredných škôl.
Aký je ich obsah a komu sú určené?
Po roku praktickej realizácie sa s prestavbou vzdelávania objavili aj nové skutočnosti.
Ukázali sa klady aj nedostatky s ňou súvisiace, napríklad v tvorbe jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu – v jeho priamej nadväznosti na potreby školy a regiónu, v prevode rámcového učebného plánu príslušného štátneho vzdelávacieho programu na učebný plán školského vzdelávacieho programu, vo formulovaní očakávaných vzdelávacích výstupov, ako aj v postavení kritérií, metód a prostriedkov hodnotenia a v ďalších oblastiach. Je to prirodzené, pretože celý proces prebiehal vo veľmi krátkom čase a nebol dostatok priestoru na dôkladnú analýzu a prípravu programov. Je to súčasne aj odpoveď na otázku, prečo sa má realizovať také širokoplošné preškoľovanie pedagógov k tvorbe školských
vzdelávacích programov.
Mohli by ste bližšie špecifi kovať tieto vzdelavacie programy?
Štruktúra vzdelávacieho programu má modulový charakter s jednotlivými kurzami. Každý kurz v rámci jednotnej štruktúry má stanovený cieľ, formu vzdelávania, vstupné požiadavky, úmerne časovému rozvrhu vyšpecifi kovaný obsah vzdelávania.
Súčasne sú stanovené výstupy vzdelávania a ich hodnotenie, spôsob ukončenia vzdelávania a doklad o jeho absolvovaní.
Čo sa účastnik dozvie o metodike?
Metodika tvorby školského vzdelávacieho programu pre stredné odborné školy bude slúžiť ako učebný materiál na vzdelávanie učiteľov. Svojím obsahom pokryje celú problematiku tvorby školského vzdelávacieho programu vo vzťahu k obsahovej reforme školstva. Vymedzuje úvodné identifi kačné údaje, vlastné ciele a poslanie výchovy a vzdelávania, popisuje vlastné zameranie školy. Zahŕňa profil absolventa s jeho kompetenciami, charakteristiku školského vzdelávacieho programu, zostavenie učebného plánu, spracovanie obsahu vzdelávania – učebných osnov jednotlivých odborných predmetov.
Súčasťou sú tiež defi nované učebné zdroje, popísané podmienky na realizáciu vzdelávacieho programu, základné podmienky vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Záverečná časť je venovaná vnútornému systému kontroly a hodnotenia žiakov.
Učitelia by mali dostať aj CD a DVD s ukážkami rôznych vyučovacích metód...
Odborné vzdelávacie CD a DVD sú modernou interaktívnou formou, ktorá slúži nielen na sprostredkúvanie informácií, ale aj na osvojovanie si nových poznatkov.
Pripravované CD a DVD budú obsahovo dopĺňať a rozširovať Metodiku tvorby školských vzdelávacích programov pre stredné odborné školy formou konkrétnych poukázaní na jej jednotlivé časti. Zamerané budú napríklad na tvorbu ukážok tradičných aj netradičných vyučovacích metód, rozvoj kľúčových kompetencií, analýzu prepojenia teoretickej a praktickej zložky odborného vzdelávania vo vybraných študijných a učebných odboroch a na ďalšie oblasti.
Spracovala Mgr. Botošová, manažérka publicity projektu
Projekt vzdelávania pomôže zvládnuť množstvo zmien
UN 30.11.2009, 49.–50. týždeň
Vstúpili sme už do druhého roku reformy v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Na každom kroku sa stretávame s hlasmi, ktoré reformu v školstve alebo vítajú, alebo, naopak, zatracujú. V každom prípade však i tí najväčší optimisti konštatujú, že všetko potrebuje čas, nové veci je potrebné nechať „usadnúť“.
Novôt nasmerovaných do škôl je odrazu príliš veľa – školský zákon, zákon o odbornom
vzdelávaní, zákon o pedagogických zamestnancoch, zákon o celoživotnom vzdelávaní... Avšak každá z týchto legislatívnych noriem prináša do škôl citeľné zmeny. To, že sú pozitívne, oceníme možno neskôr, keď sa s nimi zžijeme. Zatiaľ ich považujeme za zmeny, ktoré sú zásahom do našej každodennej istoty, narúšajú rokmi utvrdený štandardný stereotyp.
Projekt vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov chce pomôcť pedagogickým pracovníkom zorientovať sa, nebáť sa byť samostatnými a kreatívnymi pri postupnej zmene tradičnej školy na modernú, pomôcť pri náhľade na prepojenie súladu potrieb trhu práce a obsahu vzdelávania...
Úvodné informácie o projekte odzneli v diskusnej relácii Euroškolstvo a výskum vo vysielaní TA3 v mesiacoch január až august 2009.
O všetkom dôležitom vás pravidelne informujeme na stránkach Učiteľských novín.
V jednotlivých príspevkoch pracovníkov projektu sa vám pokúšame priblížiť obsah i postupnosť prác.
V tomto období projekt vzdelávania učiteľov finišuje v príprave vzdelávania multiplikátorov,
čiže 28 lektorov, ktorí budú školiteľmi učiteľov základných a stredných škôl. Na výbere multiplikátorov navrhnutých školami – za ZŠ, gymnáziá a SOŠ – spolupracovali ŠIOV, ŠPÚ, vyššie územné celky a krajské školské úrady. Hlavnými kritériami výberu boli prax a odborná spôsobilosť.
Z vlastných mnohoročných skúseností za katedrou viem, že žiadna reforma ani jeden projekt nie sú dobré bez vzájomnej komunikácie. A preto by som bola rada, keby ste o svojich skúsenostiach hovorili nielen medzi sebou, ale aj písali. O všetkom pozitívnom i negatívnom. Učiteľské noviny sú tu pre vás, na vaše názory a pripomienky.
Mgr. Jaroslava BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu
Obsahová náplň vzdelávacích CD
UN 14.12.2009, 51.–52. týždeň
Súčasťou národných projektov vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov na skvalitnenie práce pedagogických zamestnancov škôl bude aj tvorba, vydanie a distribúcia 4 CD pre oblasť odborného vzdelávania a prípravy, ktoré budú distribuované všetkým školám prostredníctvom Učiteľských novín (UN). Na presnejšie informácie sme sa spýtali odbornej zamestnankyne projektu pre oblasť stredných odborných škôl Ing. Viery Žatkovičovej zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.
Čo bude obsahom odborných vzdelávacích CD?
Prvé CD bude obsahovať kompletnú metodiku tvorby školských vzdelávacích programov (ŠkVP), druhé skrátenú metodiku tvorby ŠkVP, ktorá bude predstavovať algoritmus vlastnej tvorby ŠkVP a praktickú pomôcku pre učiteľov pri tvorbe ŠkVP. Obsah ďalších CD bude zameraný na podrobný popis tvorby jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu, ich obsahová náplň bude konkretizovaná na základe požiadaviek, otázok a problémov tvorby ŠkVP, s ktorými sa pedagogická verejnosť najviac borí, resp. s ktorými sa stretneme priamo pri vzdelávacích aktivitách.
V jednom z predchádzajúcich čísel UN sa Vaša kolegyňa, Ing. Jankovičová, pokúsila charakterizovať pripravované vzdelávacie materiály.
Spustenie vzdelávania je už pripravené, môžete použiť aj nejaký konkrétny príklad?
Ja by som si ako príklad zobrala časť Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní v ŠkVP. Tu je možné uviesť stredné odborné školy, ktoré majú vo svojej sieti zaradené chemické študijné/učebné odbory. Pre tieto školy budú bližšie špecifi- kované nariadenia vlády, výnosy, zákony a vyhlášky, zaoberajúce sa prácou s nebezpečnými chemickými látkami, s posúdením rizika v chemickom laboratóriu. Súčasťou bude aj zoznam látok, ktoré je zakázané používať pri výučbe na stredných odborných školách, a špecifikácia materiálno--technických a priestorových podmienok na prácu s chemickými látkami.
Týka sa to len škôl zameraných na chémiu?
V stredných odborných školách, nielen chemických, sa často pracuje v chemických laboratóriách, ktoré predstavujú pracovisko so zvýšeným rizikom pri práci.
Pracuje sa tu nielen s bežnými chemickými faktormi, ale aj s jedovatými a veľmi jedovatými látkami. Nebezpečenstvo znamenajú aj žieraviny, horľaviny, senzibilizujúce látky, podtlak a pretlak, laboratórne sklo a rôzne nepredvídateľné riziká. Je nevyhnutné tieto riziká poznať, eliminovať alebo znižovať na minimálnu úroveň. V poznaní rizík chemických faktorov pomáha štúdium platných legislatívnych predpisov z tejto oblasti, ako aj podrobné preštudovanie kariet bezpečnostných údajov k jednotlivým chemikáliám. Posudzovanie rizika pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi sa vykonáva podľa § 4 NV SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení NV SR č. 300/2007 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z.
To znamená, že v školských laboratóriách sa nebudú môcť používať tzv. jedovaté látky?
Chemické zlúčeniny, ktoré sú karcinogénne alebo mutagénne, nie je možné používať pri výučbe na stredných školách. Látky jedovaté a veľmi jedovaté je možné používať iba po vytvorení vhodných podmienok a po získaní povolení. Zakázané sú napríklad tieto látky: dichroman draselny, chroman draselny, dichroman amonny, chroman amonny, dichroman sodny, chroman sodny, octan olovnaty, dusičnan olovnaty, benzen, arzen a zlučeniny arzenu, kadmium a jeho zlučeniny, nikel a jeho zlučeniny, chlorid kobaltnaty, dusičnan kobaltnaty, x-nitrobenzen, talium a jeho zlučeniny, kyanidy, difenylamin, benzidin.
Pri splnení požiadaviek na prácu s jedovatými a veľmi jedovatými látkami je možné získať povolenie na prácu s nasledujúcimi chemickými látkami (pre všetkých ostatných, ktorí nespĺňajú podmienky, sú zakázané): fenol, anilin, metylalkohol brom, kyselina fl uorovodíko- vá vodikova a jej rozpustne soli, dusitan sodny, formaldehyd, zlučeniny ortuti, ortuť.
Vzdelávanie učiteľov pre reformu
UN 11.1.2010, 2.–3. týždeň
Projekty vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov, ročná bilancia, smerovanie do nového roku 2010, s otázkami na tieto témy sme oslovili Ing. Renátu Majerníkovú, manažérku projektov.
Ako pokročili projekty v jednotlivých aktivitách po uplynutí jedného roka?
Cieľom projektov je vyškoliť učiteľov základných a stredných škôl, ako si vytvoriť vo vlastných podmienkach školy a regiónu kvalitný školský vzdelávací program. Pochopiteľne, v tomto duchu sú postavené aj jednotlivé aktivity projektov. Niektoré sú v tomto čase už vo fáze ukončovania, niektoré sa začnú v plnej miere realizovať až v novom kalendárnom roku.
Čo konkrétne sa podarilo dosiahnuť roku 2009?
Vo fáze ukončenia je aktivita Prípravy,aktualizácie a vyhodnotenia vzdelávacieho programu a kurzov. Konkrétne je to príprava vzdelávacej metodiky na tvorbu školských vzdelávacích programov, ktorá je učebným materiálom pre budúcich frekventantov, účastníkov kurzov. Koordinátori projektov ďalej dopracovali a predložili na akreditáciu Ministerstvu školstva SR vzdelávacie programy, ktoré budú školiacim materiálom pre lektorov kurzov. Týmto by som rada dala do povedomia verejnosti, že vzdelávacie programy budú mať akreditáciu Ministerstva školstva SR. Samozrejme, akreditované budú tak kurzy priebežného, ako i dištančného vzdelávania.
Aké aktivity plánujete realizovať v projektoch v nastávajúcom roku, čo môžu očakávať naši učitelia?
Pripravujeme aktivitu Poskytovanie vzdelávacieho programu, kurzov. V auguste 2009 bol na internetových stránkach projektov uverejnený zoznam multiplikátorov (lektorov učiteľov základných a stredných škôl), ktorých vzdelávanie je naplánované roku 2010. Na tieto školenia plynule nadviažu školenia frekventantov, ktorých zber sa dokončil v decembri 2009.
Máte už konkrétne termíny?
Na základe získaného počtu záujemcov o priebežné vzdelávanie sa pripravia časový i vecný harmonogram konania kurzov aj s miestnou lokalizáciou a so zoznamom príslušných uchádzačov v roku 2010. Na nábore frekventantov do kurzov sa podieľali regionálna a školská samospráva, teda zástupcovia krajských školských úradov, a v niektorých regiónoch aj zástupcovia samosprávnych krajov.
Ako hodnotíte nábor frekventantov do vzdelávacích kurzov, máte už prvé výsledky za jednotlivé regióny?
Áno, zatiaľ je prihlásených 4130 uchádzačov. Najviac učiteľov sa prihlásilo zo stredných odborných škôl, najmenej z gymnázií. Rozdiely boli aj medzi jednotlivými regiónmi. Najviac záujemcov je z Prešovského a Nitrianskeho kraja, najmenej z Banskobystrického kraja. Rada by som sa pri tejto príležitosti poďakovala za pomoc všetkým zástupcom krajských školských úradov (KŠÚ) a vyšších územných celkov (VÚC), ktorí nám boli nápomocní, nakoľko Štátny
inštitút odborného vzdelávania nedisponuje informáciami o tom, koľko pedagogických
zamestnancov je v trvalom pracovnom pomere v základných a stredných školách v regiónoch a aké školy v konkrétnom regióne prevažujú. Samozrejme, že kolegovia z KŠÚ a VÚC nám budú nápomocní aj pri odporúčaní výberu školiacich miest v rámci každého kraja.
Odkedy a akou formou sa začne vzdelávať?
Aby sme naplnili termíny, ktoré máme stanovené v projektoch, školenia sa začnú vzdelávaním multiplikátorov, čiže budúcich lektorov, vo februári 2010. Na ne budú nadväzovať školenia frekventantov priebežnou formou a postupne aj formou e-Learningu.
Vzdelávacie kurzy budú akreditované Ministerstvom školstva SR. Mohli by ste konkretizovať ich obsahovú náplň?
V tejto súvislosti je nevyhnutné spomenúť, že forma priebežného, ako aj dištančného vzdelávania vychádza zo zákona NR SR č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle vyhlášky MŠ SR č. 455/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických a odborných zamestnancov pôjde o kontinuálne vzdelávanie, ktoré vzhľadom na 60-
hodinový rozsah bude realizované ako aktualizačné vzdelávanie.
Obsah bude rozdelený do troch kurzov, ktoré budú spracované do modulov. Jednotlivé moduly sa budú venovať kurikulárnej reforme, stratégii a analýze požiadaviek práce školy v nadväznosti na požiadavky trhu práce. Ťažiskové budú moduly zamerané na tvorbu školského vzdelávacieho programu, a to tvorbu kompetencií profi lu absolventa, učebného plánu a učebných osnov.
Akú výšku kreditov získajú učitelia po ukončení kurzov?
Podľa platných právnych noriem učitelia získajú 14 až 15 kreditov, podľa toho, či pôjde o multiplikátorov, alebo frekventantov.
Aké ďalšie aktivity sa budú realizovať prostredníctvom projektov v najbližšom čase?
Okrem už spomínaných vzdelávacích aktivít sa budú pripravovať odborné materiály, ktoré chceme uviesť do života prostredníctvom prílohy Učiteľských novín. Budú spracované na CD a DVD nosičoch. CD nosiče budú obsahovať sprievodné odborné materiály ku školiacim materiálom, teda podrobnejšie rozpracované state metodík, vzdelávacie DVD už budú fi lmovou interpretáciou vzorovej hodiny. Budú vydané v sériách pre jednotlivé cieľové skupiny projektov, teda pre učiteľov základných, stredných odborných škôl a gymnázií.
Podpornou aktivitou projektov je aj vydávanie Učiteľských novín s prílohou Školstvo odborne. Čo od nej očakávate?
Aj tu je vytvorený priestor pre učiteľov základných a stredných škôl prispievať formou odborných článkov, a podeliť sa tak so svojimi kolegami pedagógmi o skúsenosti so zvládaním prebiehajúcej reformy školstva, najmä pri tvorbe školských vzdelávacích programov. Môžu sa dotknúť podmienok, za ktorých realizujú tvorbu školských vzdelávacích programov, dostupných informačných zdrojov, najmä vzdelávacej literatúry, spolupráce s regionálnou samosprávou, so zamestnávateľmi, prípadne kde vidia výrazné problémy pri ich tvorbe. Týmto spôsobom je následne možné v priebehu školení efektívne zareagovať a zamerať ich práve na tú problematiku, ktorá je pre pedagogických zamestnancov zaujímavá,
ale najmä diskutabilná. Súčasne majú šancu získať za túto publikačnú činnosť kredity.
Projekty vzdelávania učiteľov
25.1.2010, 4.–5. týždeň
Projekty vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov
vstúpili do fázy realizácie jednej zo svojich nosných aktivít – Poskytovanie vzdelávacieho programu. Nosných preto,že projekt predpokladá preškoliť počas aktivity cca 6000 frekventantov.
Vo februári 2010 sa začne vzdelávanie multiplikátorov, na ktoré nadviažu následné školenia frekventantov zo základných škôl, z gymnázií a zo stredných odborných škôl. Predtým však bolo potrebné uskutočniť nábor frekventatov – záujemcov o kontinuálne vzdelávanie. To sa nedalo zrealizovať bez pomoci regionálnych a školských samospráv, ktoré disponujú údajmi o počtoch škôl, zastúpení učebných a študijných odborov na školách v regióne, aktuálnych
počtoch pedagogických zamestnancov, vybavení škôl, atď.
Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) sa obrátil o pomoc na jednotlivé krajské školské úrady (KŠÚ) a vyššie územné celky (VÚC), ktoré v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti oslovili príslušné školy a na základe zbernej návratky spracúvali počty nahlásených frekventantov kontinuálneho vzdelávania.
V priebehu decembra sa uskutočnili v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Trnave
stretnutia zástupcov ŠIOV, KŠÚ a VÚC, na ktorých sa prerokovali podmienky spolupráce,
organizácia nastávajúcich školení, ale aj prípadné problémy, ktoré by prax mohla priniesť.
Veľmi podnetné pripomienky odzneli najmä od zástupcov KŠÚ. Najskôr vyjadrili požiadavku na realizáciu školení frekventantov využitím voľných dní tak, aby sa čo najmenej narušoval výchovno-vzdelávací proces v školách, ďalej poskytli údaje potrebné na výber školiacich miest, zodpovedajúcich veľkosti regiónu a počtu škôl, ale tiež privítali návrh ŠIOV o zoskupovaní frekventantov do spádových miest z dôvodu zabezpečenia čo najmenšej časovej straty.
Obrovský kus práce predstavovali sumárne zoznamy frekventantov, ktoré zástupcovia
jednotlivých regiónov spracovali. Na ich základe ŠIOV získal aktuálny stav záujemcov prihlásených do vzdelávania (viď tabuľka).
Z celkového počtu prihlásených prejavili najväčší záujem o vzdelávanie v Prešovskom
a Nitrianskom kraji, najmenej záujemcov je z Banskobystrického kraja, kde v rámci spolupráce boli poskytnuté údaje iba za základné školy.
Pravdou zostáva, že bez pomoci kolegov z KŠÚ a VÚC, ktorí zber týchto potrebných údajov realizovali nad rámec svojich pracovných povinností, by zabezpečenie projektu bolo veľmi komplikované. Preto aj touto cestou ŠIOV vyjadruje poďakovanie všetkým kolegom z KŠÚ a VÚC za ich neoceniteľnú pomoc.
PaedDr. Mária FARTELOVÁ, koordinátorka pre ďalšie vzdelávanie
Obsahová náplň vzdelávacích DVD
8.2.2010, 6.–7. týždeň
V rámci riešenia projektov vzdelávania učiteľov budú pre oblasť odborného vzdelávania
vypracované 4 vzdelávacie DVD, ktoré učitelia dostanú prostredníctvom Učiteľských novín. Cieľom DVD je poskytnúť učiteľom v obrazovej a vo zvukovej forme moderné, inovatívne a potrebné poznatky týkajúce sa reformy školstva. Na ich tvorbe budú okrem riešiteľov projektov participovať pedagogickí zamestnanci škôl.
V jednotlivých DVD budú spracované tematické okruhy vybraných študijných a učebných odborov do štyroch základných okruhov:
- úvod,
- teoretická príprava,
- praktická príprava,
- hodnotenie.
V úvodnej časti sa na ukážkach z reálnej praxe uvedú situácie, v ktorých majú dané tematické okruhy využitie, napr. zábery z výrobného procesu, poskytovania služby a pod.
Teoretická časť bude zameraná na teoretickú prípravu k nasledovnej praktickej ukážke (voľba technologického postupu, výber materiálov a pod.) s poukázaním na medzipredmetové
vzťahy tak odborných, ako aj všeobecnovzdelávacích predmetov.
V praktickej časti budú názorne predvedené postupy získavania požadovaných zručností
sprevádzané slovným komentárom.
Záver DVD bude venovaný hodnoteniu teoretickej a praktickej časti – voľba technologického
postupu, výber materiálov, pracovných prostriedkov a predmetov, využitie teoretických vedomostí, organizácia vlastnej práce a pracoviska, udržiavanie poriadku na pracovisku, hospodárne využívanie surovín a materiálov, používanie správnej odbornej terminológie, využitie IKT a ďalšie, podľa požiadaviek daného študijného odboru – a to samohodnotením, hodnotením ostatnými žiakmi a pedagogickými zamestnancami.
Ako príklad uvádzame študijný odbor kozmetik (zatiaľ predpokladaný zámer):
Obsahom jedného z pripravovaných DVD bude komplexné ošetrenie pleti a ľahké líčenie.
Odborná škola, ktorá pripravuje žiakov v študijnom odbore kozmetik, má vo svojich priestoroch cvičné pracoviská vybavené kozmetickými prístrojmi, potrebnými na ošetrovanie pleti. Na ulici či na pracoviskách často stretávame mladé dievčatá, ktorých denná úprava tváre pôsobí nevkusne až vulgárne, preto chceme začať malou anketou, v ktorej budeme zisťovať názory mladých dievčat na ošetrovanie pleti a líčenie.
Okrem toho budú zábery na prezentáciu žiakov, ktorí sa pripravujú v študijnom odbore kozmetik, na školskej prezentačnej výstave výrobkov a služieb žiakov stredných odborných škôl Juvyr. Anketu vystrieda teoretická príprava. Základom úspešného ošetrenia pleti je jej diagnostikovanie, s ktorým súvisí výber vhodných prípravkov a kozmetických prístrojov. Použitie nesprávnych kozmetických prípravkov môže pleť poškodiť.
Pri teoretickej príprave sa využijú predovšetkým vedomosti z predmetov zdravoveda, náuka o koži, materiály a psychológia. Praktická realizácia ošetrovania pleti a líčenia bude sprevádzaná komentárom, pričom jednotlivé kroky budú vysvetľované.
Na záver žiak zhodnotí svoju prácu a zdôvodní zvolený postup. Následne zhodnotia výsledok práce ďalší žiaci. Celkové hodnotenie budú robiť učitelia teoretických a praktických predmetov
Ing. Viera OČKAYOVÁ, CSc.
Obsahové zameranie vzdelávacích CD a DVD pre základné školy a gymnáziá
22.2.2010, 8.–9. týždeň
V minulom čísle Učiteľských novín sme priniesli článok o obsahovej náplni vzdelávacích DVD pre oblasť odborného vzdelávania v stredných odborných školách.
Dnes predstavujeme koncepciu obsahu pripravovaných vzdelávacích CD a DVD pre základné školy a gymnáziá.
Vzdelávacie CD a DVD nosiče budú pomôckou pre učiteľov v tom, ako získať poznatky a informácie potrebné na tvorbu školského vzdelávacieho programu (ŠkVP). CD aj DVD ukážu učiteľom, ako je možné uplatňovať jednotlivé metódy a formy vyučovania vo vyučovacom procese. Dôležitá bude analýza vyučovacích hodín, aby učitelia pochopili význam zaradenia
určitej metódy do vyučovacieho procesu s cieľom jej zefektívnenia. Pre aké metódy a formy vyučovania či hodnotenia žiakov sa následne učiteľ vo vyučovacom procese rozhodne, bude záležať na jeho osobnej zodpovednosti a kreativite.
Vzdelávací obsah plánovaného CD bude rozdelený do dvoch častí. V prvej časti ponúkneme učiteľom celú verziu Metodiky tvorby ŠkVP, v druhej pôjde o doplnenie a rozšírenie metodiky, konkrétne o ukážky tvorby ŠkVP – napríklad ako formulovať ciele, kompetencie žiakov, ako vytvoriť SWOT analýzu, aj s praktickými ukážkami, ako formulovať úlohy na rôznych myšlienkových úrovniach.
Zvláštnu pozornosť chceme venovať problematike integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, alternatívnym formám hodnotenia, kritériám na hodnotenie kvality školy. Prioritne sa chceme zamerať na ukážky tradičných vyučovacích metód, ale aj netradičných (napr. brainstorming, skupinové vyučovanie, rolové hry, mastery learning, problémové vyučovanie, projektové vyučovanie, vyučovanie v triede, v okolí školy a na vychádzke – tvorba exkurznej trasy), ako ich riadiť z pohľadu sebarefl exie učiteľa aj žiaka. V obsahovej náplni vzdelávacích CD by sme radi položili dôraz na motiváciu žiakov, alternatívne možnosti spracovania vybranej témy, hodnotenie žiakov a na analýzu celej vyučovacej hodiny.
Pri tvorbe obsahu DVD budeme úzko spolupracovať so žiakmi a s učiteľmi konkrétnej
vytipovanej školy. Náplňou DVD bude vzorová ukážka vyučovacej hodiny, napríklad z ľubovoľného všeobecnovzdelávacieho predmetu, spôsob tvorby hodnotiaceho portfólia a projektového vyučovania, napr. so zameraním na environmentálnu, multikultúrnu, regionálnu výchovu v rôznych oblastiach vzdelávania.
PaedDr. Klára FERLIKOVÁ, Mgr. Mária KELCOVÁ, PaedDr. Monika REITEROVÁ, Štátny pedagogický ústav
Vzdelávanie učiteľov a tvorba školských vzdelávacích programov po roku
8.3.2010, 10.–1.týždeň
Manažérky monitorovania projektu Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských
vzdelávacích programov Ing. Zity Šumichrastovej sme sa pýtali na ročné skúsenosti z jeho uskutočňovania.
Čo je cieľom monitorovania projektu?
Hlavným cieľom je preverenie súladu implementácie projektov s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní nenávratného finančného príspevku (NFP). Význam monitorovania spočíva v dôslednom a pravidelnom sledovaní všetkých aktivít projektov a plnení ďalších povinností stanovených prijímateľovi v zmluve o poskytovaní príspevku vrátane monitorovania zachovania účelu príspevku na projekty využitím fyzických a fi nančných ukazovateľov výsledku projektov. Základnými zdrojmi údajov na monitorovanie sú údaje poskytnuté prijímateľom formou monitorovacích správ.
Kedy sa začína monitorovanie projektov?
Monitorovanie projektov sa začína dňom platnosti zmluvy o poskytovaní NFP medzi riadiacim orgánom (v našom prípade Ministerstvom školstva SR) a prijímateľom a končí
sa dňom ukončenia platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí NFP. My sme začali monitorovať projekty 2. januára 2009.
Aké údaje musí obsahovať monitorovacia správa?
Monitorov. správa obsahuje všetky informácie o vecnej, finančnej, časovej a administratívnej
realizácii projektu. Súčasťou monitorovacích správ sú prílohy, ako napr. prezenčné listiny zo všetkých vzdelávacích aktivít uskutočnených v sledovanom období, zápisy z porád a zo stretnutí projektového tímu, expertov a schválené pracovné materiály riadiacim výborom projektov.
Ako často sa správa predkladá?
Priebežné monitorovacie správy predkladáme počas realizácie aktivít projektov raz za tri mesiace, a to do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po sledovanom období. Každá monitorovacia správa sa prerokúva na gremiálnej porade ministra školstva.
Budú sa projekty monitorovať aj po ich ukončení?
Počas platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí NFP sme ešte povinní predkladať ministerstvu školstva záverečnú monitorovaciu správu po ukončení realizácie aktivít projektov a tiež následnú monitorovaciu správu raz za rok a počas piatich rokov odo dňa ukončenia realizácie aktivít projektov.
Ktoré aktivity v rámci projektov prebehli roku 2009?
V priebehu roka 2009 sa dokončili práce na aktivite 2.1 Príprava, aktualizácia
a vyhodnotenie vzdelávacieho programu (kurzy). Pripravili sa tri metodiky na tvorbu školských vzdelávacích programov pre základné školy, gymnáziá a stredné odborné školy, pre priebežnú a dištančnú formu vzdelávania, a štyri typy vzdelávacích programov pre základné školy, gymnáziá, odbornú zložku stredných odborných škôl a všeobecnovzdelávaciu zložku stredných odborných škôl. Vzdelávacie programy boli zaslané Ministerstvu školstva SR na akreditáciu. Súčasne bol s regionálnou a so školskou samosprávou prerokovaný rozpis kurzov
pre frekventantov ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov na rok 2010.
V rámci aktivity 3.1 Tvorba obsahu, výroba/vydanie a distribúcia Učiteľských novín vyšlo
v priebehu roka 2009 16 titulov Učiteľských novín, ktoré sa distribuovali do škôl.
Čo bude predmetom monitorovania roku 2010?
V tomto kalendárnom roku od 2. februára prebieha aktivita 2.2 Poskytovanie vzdelávacieho programu (kurzy), ktorou sa začali realizovať školenia multiplikátorov a frekventantov priebežného vzdelávania na tvorbu školských vzdelávacích programov. V súvislosti s aktivitou 3.2 Tvorba obsahu výroba/vydanie a distribúcia multimediálneho vzdelávacieho DVD pripravujeme v nasledujúcom monitorovacom období vydanie vzdelávacích CD a prvej série multimediálneho DVD. V rámci aktivity 3.3 Tvorba obsahu,programovanie, moderovanie e-learningového portálu pripravujeme transformáciu kurzov priebežného vzdelávania na e-learningovú formu.
Projekt vzdelávania učiteľov spustil prvé školenie multiplikátorov
22.3.2010, 12.–13.týždeň
Po roku prípravných prác, počas ktorých sa spresňoval program vzdelávania učiteľov, tvorili sa metodiky, vytvárali sa vzdelávacie CD a DVD, sa spustilo školenie multiplikátorov v Bratislavskom kraji. Tesne pred začiatkom školenia sme oslovili koordinátorku pre odborné činnosti projektu Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov Ing. Gabrielu Jakubovú.
V projekte vzdelávania učiteľov sa stretávame s pojmami multiplikátor a frekventant. O koho ide, aký je medzi nimi rozdiel?
Multiplikátori sú učitelia všeobecno-vzdelávacích predmetov na základných a stredných školách a odborných predmetov na stredných odborných školách, ktorí sa zúčastnia kurzov preto, aby sa po ich absolvovaní stali lektormi v ďalších kurzoch, v ktorých budú ďalší učitelia, tzv. frekventanti. Multiplikátori, čiže budúci lektori, získajú v kurzoch určité nevyhnutné vedomosti, poznatky, zručnosti a informácie, ktoré budú, už prostredníctvom vlastných kurzov, odovzdávať ďalším učiteľom.
Čo konkrétne bude náplňou kurzov?
Vzdelávanie učiteľov je v súlade s cieľom projektu, ako reálne tvoriť školský vzdelávací program (ďalej ŠkVP), aby to v konečnom dôsledku nebol iba prepis štátneho vzdelávacieho programu, ale aby bol realizovateľný v podmienkach danej školy, aby sledoval jej ciele a nebol predimenzovaný.
Kurzy pozostávajú z ôsmich modulov. Môžete priblížiť ich obsah?
V prvom module sa účastníci kurzov zoznámia s reformou školstva, ktorej primárnym cieľom je, aby učitelia prestali kráčať po rokmi vyšliapaných chodníčkoch a prijali nový prístup vo vzdelávaní, tvorivú formu myslenia, progresívnu prácu so žiakmi a implementovali nové poňatie vyučovania.
Druhý modul zastrešuje prípravnú etapu tvorby ŠkVP, kde sa frekventanti budú oboznamovať s analýzou trhu práce, s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov, analýzou povolania a výsledky analýz budú sumarizovať v školskej analytickej štúdii. Tieto analýzy sú nevyhnutné a potrebné najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, pretože vzdelávací program, ktorý nie je založený na potrebách a požiadavkách zamestnávateľov, nemôže vyprodukovať absolventa, ktorý by naozaj vykonával tie pracovné činnosti, ktoré zamestnávateľ požaduje na konkrétnu pracovnú pozíciu. Preto si frekventanti v kurzoch osvoja filozofiu toho, ako má vyzerať analýza práce školy a prečo je v ŠkVP potrebná analytická štúdia. Druhý kurz bude orientovaný na oblasť tvorby kompetenčného profilu absolventa, charakteristiky ŠkVP a učebného plánu pre odbor štúdia. Tretí kurz bude zameraný na štruktúrovanie obsahu vzdelávania prostredníctvom učebných osnov, výchovno-vzdelávacích cieľov, výchovných a vzdelávacích stratégií, stratégie vyučovania a učebných
zdrojov. Frekventanti si osvoja formuláciu vzdelávacích výstupov na priebežné a sumatívne hodnotenie žiakov a absolventov, získajú vedomosti a zručnosti pri stanovení hodnotiaceho štandardu. Súčasťou kurzov budú aj didaktické testy, tematické práce, riadený rozhovor, riešenie problémových úloh a prepojenie školskej legislatívy s praxou.
Aký bude konečný výstup vzdelávacieho programu multiplikátora?
Účastníci budú po jeho absolvovaní vedieť vytvoriť kompetenčný profi l absolventa, naučia sa stanovovať vzdelávacie výstupy a hodnotiace štandardy na priebežné a sumatívne hodnotenie a na záver vypracujú prezentačnú prácu, ktorú budú obhajovať pred trojčlennou komisiou v priebehu záverečnej skúšky. Záverečná prezentácia sa bude týkať vypracovania konkrétneho vzdelávacieho modulu podľa predpísanej štruktúry, tak aby sledovala všetky ustanovenia dané zákonom o výchove a vzdelávaní.
Učiteľov zaujíma, koľko kreditov získajú absolventi programu...
Vzdelávací program pre multiplikátorov a frekventantov má 60 hodín. V zmysle vykonávacích predpisov sa jeden kredit rovná piatim vzdelávacím hodinám, to znamená, že za 60 absolvovaných hodín získajú absolventi vzdelávacieho programu 12 kreditov. Tie sú záväzné aj pre multiplikátorov, aj pre ďalších frekventantov. Multiplikátori získajú za záverečnú prezentáciu ešte tri kredity a frekventanti dva kredity navyše.
Mgr. Jaroslava BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu
Multiplikátorov čakajú záverečné skúšky
6.4.2010, 14.–15.týždeň
Po školení multiplikátorov v Bratislave čakajú absolventov záverečné skúšky, vlastné
prezentácie, obhajoby. Oslovili sme Ing. Katarínu Kubišovú, Spojená škola Ivanka pri Dunaji, Mgr. Evu Dubeňovú, Škola pre mimoriadne nadané deti Bratislava, RNDr. Ľudmilu Matouškovú, Gymnázium Matky Alexie Bratislava, a PaedDr. Zitu Andrýskovú, ZŠ A. Dubčeka Bratislava, aby sa s nami podelili o nové skúsenosti.
Školenie multiplikátorov sa uskutočnilo v čase jarných prázdnin. Vy ste neoddychovali,
ale celý týždeň vrátane víkendu strávili na SPŠ elektrotechnickej v Petržalke. Máte pocit, že ste prázdniny využili zmysluplne?
K. Kubišová: Nemám pocit, že by som „zabila“ prázdniny. Je pravda, že človek si potrebuje oddýchnuť, nabrať sily, ale zas na druhej strane mi aspoň neodchádzala pozornosť od toho, čo ma čaká v škole. Celý týždeň sme žili jediným problémom – tvorbou školského vzdelávacieho programu (ŠkVP). Konečne mám ucelený pohľad na to, čo sme doteraz robili. Vo viacerých oblastiach sme nemali jasno, napr. pri prevode štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) do školských vzdelávacích programov, ale pracovali sme na tom. Boli sme vyčerpaní, no spokojní, lebo už máme v tejto veci jasno.
E. Dubeňová: Nebanujeme, že sme prišli o prázdniny. Dalo nám to strašne veľa, najmä posledné dva dni. Spočiatku bolo dôležité vytvorenie tímu. Bez toho sa nedá vytvoriť dobrý ŠkVP, lebo to nie je práca jedného človeka. Keď sme pochopili, že v tíme sa pracuje lepšie, začali sme preberať témy týkajúce sa konkrétneho ŠkVP, utriedili sme si poznatky, porovnali, čo je a nie je dobré na tých našich, čo treba prepracovať, a stále získavame nové a nové. Výborné je, že sme z rôznych škôl, takže si vymieňame skúsenosti a názory. Všetky aktivity, ktoré si človek prežije na vlastnej koži a potom sa nad nimi zamýšľa, chápe odrazu úplne ináč, predtým mu vôbec nepripadalo, že sú dôležité.
Ľ. Matoušková: Zaujali nás napríklad prierezové témy, o ktorých sme sa dozvedeli viac, a pochopili sme, ako ich zaraďovať. Prebiehajú celým výučbovým systémom a sú zaraďované do viacerých predmetov podľa obsahu, napr. multikultúrna výchova, ktorú nám prednášal prof. Mistrík, sa prelína etickou výchovou, dejepisom, slovenčinou, náboženstvom.
Ako prebiehalo školenie?
K. Kubišová: Školenie bolo robené prednáškovou aj praktickou formou. Keď sme pri téme kompetencie absolventa vypracovávali kompetencie pre konkrétneho absolventa konkrétneho študijného odboru, vychádzali sme z toho, čo sme si priniesli, čo sme mali hotové, a to sme upresňovali podľa požiadaviek na absolventa. Po každom module sme robili tematickú prácu a test. Testy boli prehľadom toho, čo sme prebrali, takže chyby, ktoré sa v nich vyskytli, lektorka s nami nadväzne prekonzultovala.
Ľ. Matoušková: Školenie bolo robené zážitkovou formou, zážitkovým učením, prechádzali sme celým vzdelávacím programom, pracovali sme v počítačových miestnostiach, prezentácie, ktoré sme mali k dispozícii, sme dopĺňali podľa vlastných skúseností a dávali sme ich do powerpointovej prezentácie.
Po skúškach sa postavíte ako lektori pred učiteľov. Myslíte si, že ste pripravení?
K. Kubišová: Určite áno. Najskôr začnem s frekventantmi z mojej „materskej“ školy, ktorých ako zástupkyňa poznám a viem, čo môžem od nich očakávať. Viem, že ma podržia, veď všetci sme na jednej lodi a chceme, aby náš ŠkVP bol dobre pripravený.
Ľ. Matoušková: Ja už nejaké skúsenosti s lektorskou činnosťou mám, ale vždy sú tu obavy, ak chcete vykonávať prácu na sto percent. Podstatné je mať to celé dobre naštudované, premyslené a prežité. Uvidíme, ako to dopadne.
E. Dubeňová: Myslím, že sme pripravení, práve včera sme sa rozprávali, čo to znamená.
Musíme si stanoviť tému, vedieť, aké bude mať podtémy, akú časovú dotáciu, aby sme vyučovali rovnako, aby sme si urobili akúsi šablónu, o ktorú sa môžeme oprieť. Je však diskutabilné, či na to stačí jeden človek, doteraz sme vždy školili viacerí a aj my sme mali viacero prednášajúcich z rôznych oblastí.
Z. Andrýsková: Myslím, že pripravení sme, no šesťdesiat hodín na jedného človeka je veľa, vzhľadom na to, že školenia sa budú robiť po poobediach alebo cez prázdniny. Uvidíme, ako sa to podarí.
Mgr. Jaroslava BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu
Multiplikátori úspešne absolvovali záverečné skúšky
19.4.2010, 16.–17. týždeň
V tomto i najbližších číslach Učiteľských novín vám budeme pravidelne prinášať nielen nové informácie spojené s projektom Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov, ale pokúsime sa tiež priniesť názory, postrehy, skúsenosti, resp. kritické ohlasy na vzdelávanie tých pedagogických pracovníkov, ktorí už vzdelávaním prešli.
Medzi multiplikátorov, ktorí už absolvovali 60-hodinový vzdelávací kurz a obhájili
pred komisiou svoju záverečnú prezentáciu, patrí Ing. Lýdia Haliaková. V SPŠ dopravnej
v Bratislave okrem toho, že vykonáva funkciu zástupkyne riaditeľky školy,
vyučuje predmet administratíva a korešpondencia.
Jej úlohou je koordinovať prácu učiteľov pri tvorbe školských vzdelávacích programov (ŠkVP), predovšetkým pri tvorbe učebných osnov a riešení medzipredmetových vzťahov. Ako sama hovorí: „Pri finalizácii školského vzdelávacieho programu som veľmi úzko spolupracovala s pani riaditeľkou. Potešila som sa, že Štátny inštitút odborného vzdelávania usporadúva takéto školenie a že sa ho môžem zúčastniť i ja, pretože, ako sme si to všetci prežili, prvotná práca na tvorbe ŠkVP bola veľmi rýchla a všetko okolo neho bolo vlastne sebavzdelávaním. Študovali sme hotové veci na internete, no chýbali nám diskusia, výmena skúseností, istota. Hoci už druhý rok ideme podľa vzdelávacích programov, až na kurze som sa dozvedela veľa nových, zaujímavých vecí. Ale súčasne som si uvedomila, že k viacerým veciam sa budem musieť vrátiť ešte v tomto školskom roku.“
Môžete byť konkrétnejšia, čo ste sa naučili robiť inak?
Určite to boli niektoré formálne záležitosti, ktoré sme podcenili. Bol tu napríklad načrtnutý
veľmi dobrý spôsob komunikácie alebo hľadania cesty spolupráce so sociálnymi partnermi a zamestnávateľmi pri tvorbe profi lu absolventa, taktiež niektoré otázky preklopenia obsahových štandardov. My sme pôvodne zostali len na úrovni stanovenia názvov vyučovacích predmetov, keďže je taká tradícia, aby sme si známe predmety ponechali. Dobrá bola diskusia o tom, ako sa dajú niektoré predmety vytvoriť, aby boli nielen nové, ale i motivujúce. Nadhodili sa tu rôzne idey, ktoré som si najskôr musela doma premyslieť a postupne ich vstrebávať. Určite sa s našou riaditeľkou k tomu vrátime. Bolo tam veľa momentov, keď som si uvedomila, že sme niektoré veci nedotiahli alebo možno ani dobre nepochopili. Netvrdím, že sme robili zle, ale takto to bude lepšie. Možno sme robili niečo príliš detailne, na druhej strane niečo odpísali, mysliac si, že to tam presne tak musí byť. No až tu som si uvedomila, že z daných možností si bolo treba vyberať. Ale na to sme neboli zvyknutí. Učitelia odo mňa očakávali, aby som im dala niečo hotové, báli sa robiť úpravy sami. Potrvá ešte niekoľko rokov, čo sa budeme stále vracať a prerábať. Problémy boli napríklad so stanovením kritérií hodnotenia. Doslova sa to zvrhlo na formalizmus a musela som ich presviedčať, aby si ich nastavili konkrétne pre svoj predmet tak, ako to budú schopní
merať a hodnotiť. Čaká nás ešte veľa práce, no školenie bolo určite výzvou, ktorá ukázala smery a na druhej strane medzery.
Aká bola téma vašej záverečnej práce?
Rozhodla som sa spracovať modul Normalizované úpravy písomností. Prezentovala som v ňom jednak cieľ, bol to modul vzdelávací i výchovný, jednak formy a stratégie vyučovania, zdroje a jednotlivé vzdelávacie výstupy, ktoré žiak musí dosiahnuť počas jeho absolvovania. Moja práca bude pre mňa súčasne podkladom na vzdelávanie učiteľov.
Takže ste pripravená...
Priznám sa, že na to, aby som bola pripravená, by to, samozrejme, vyžadovalo oveľa viac štúdia. Trošku sa obávam, že nebudem vedieť odpovedať na všetky otázky, ale to sa hádam vyrieši formou ďalšej komunikácie a tiež zistením si dodatočných informácií zo ŠIOV-u. Je dobré, že sme sa veľa rozprávali, že sme si vypočuli aj iné názory. Azda by bolo dobré, keby sa viac zdôrazňovalo, že ŠkVP je otvorený dokument, do ktorého možno vždy, podľa potreby, vstúpiť.
Máte pre svojich poslucháčov aj vlastný príklad, vlastnú skúsenosť?
Ja si stále myslím, odkedy som prvýkrát počula o dvojúrovňovom modeli vzdelávania, že je naozaj úžasné, že si škola konečne môže postaviť svoj vlastný program a nemusí kopírovať vzdelávacie programy s možnosťou minimálnych odchýlok, ako to bolo doteraz. My sme ako prvý krok zaviedli nový predmet pre prvákov nazvaný Doprava. Keďže ho považujeme za motivačný predmet, zaviedli sme Úvod do motorizmu hneď od 1. ročníka. Vedeli sme totiž, že žiaci sa od samého začiatku trápili s mechanikou, technológiou a ďalšími predmetmi, čo bolo pre nich odrazu strašne ťažké a nezaujímavé. Je to úžasná vec.
Spracovala Mgr. Jaroslava BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu
Viem, čo ešte neviem
3.5.2010, 18.–19.týždeň
Prinášame názory ďalšieho pedagóga--absolventa z radov multiplikátorov Bratislavského
samosprávneho kraja v projekte Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov – riaditeľa SOŠ polygrafi ckej v Bratislave Ing. Ladislava Kováča.
Ako jediný riaditeľ spomedzi všetkých poslucháčov ste boli spočiatku, možno zásluhou skúseností riaditeľa školy, dosť kritický. Zmenil sa váš názor po absolvovaní kurzu, prípadne priniesol aj vám, ako riaditeľovi, niečo nové?
Po absolvovaní druhej časti kurzu, ktorá bola zameraná skôr prakticky, mám veľmi dobrý pocit. Kurz mi ozrejmil veľa vecí, ktoré okolo tvorby školských vzdelávacích programov (ŠkVP) sú. Priniesol mi najmä praktické skúsenosti, keďže sme spracovávali jednotlivé časti pod vedením lektorky a súčasne sme diskutovali na danú tému.
Práve diskusia s inými účastníkmi kurzu a s lektorkou nám obojstranne priniesla veľa informácií. Veľmi kladne hodnotím študijný materiál, ktorý sme dostali, veľkým prínosom bola pre nás metodika tvorby ŠkVP na webovej stránke ŠIOV. Keď som teda na začiatku kurzu povedal, že úvod bol príliš teoretický, bolo to len z netrpezlivosti, že som sa chcel dostať už ku konkrétnym veciam. Teraz môžem kurz hodnotiť ako veľmi kvalitný, navyše, podľa môjho názoru, ako jediného riaditeľa v tejto skupine, by mal každý riaditeľ povinne prejsť niečím podobným, pretože on zodpovedá za ŠkVP v škole. Ale bez toho, aby podrobne poznal jeho tvorbu, nemôže v rámci svojej riadiacej činnosti viesť svojich pedagógov a usmerňovať ich. Potom je odkázaný len na to, ako to urobia vyučujúci, predsedovia predmetových komisií, prípadne zástupcovia. Pre riaditeľa by to malo byť povinné aj z toho dôvodu, že v rámci výberového konania na funkciu vypracúva aj víziu školy a tá sa realizuje v oblasti výchovy a vzdelávania cez ŠkVP. Vychádzam z vlastných skúseností. Mám síce predstavu, aké odbory by v našej škole mali byť, ako by sa ŠkVP mal realizovať, no pokiaľ som nemal informácie a neurobil som gro prvého ŠkVP, ani by som nebol schopný kolegov usmerňovať a žiadať od nich to, čo potrebujem na splnenie mojej vízie, ktorú som si dal na päťročné obdobie.
Budete robiť zmeny aj dozadu, teda na základe získaných informácií zasahovať aj do už bežiacich ŠkVP?
Už počas kurzu, keď sme robili praktické zadania, som si zobral náš program a vypracúval
praktické úlohy smerom k inovácii.
Čo bolo témou vašej záverečnej práce?
Bol to modul Tlač na jednofarbovom ofsetovom tlačovom stroji. Ide o 40-hodinový modul, ktorý sa bude realizovať na praktickom vyučovaní. Osobne sa mi modulový princíp vyučovania alebo zostavovania vzdelávacieho programu veľmi páči, avšak po záverečných prezentáciách aj po diskusii so skúšobnou komisiou sa mi javí, že samotná tvorba modulu je administratívne príliš náročná. Možno by ho stačilo postaviť na jednoduchšej schéme, nechať to na samotných vyučujúcich, ktorí sa podieľajú na obsahu vzdelávania.
Ako riaditeľ školy, ktorý je nútený neustále tvoriť a žiadať to aj od svojich zamestnancov, azda nebudete mať problém preniesť získané skúsenosti na poslucháčov?
Ja som typ človeka, ktorý vie, čo ešte nevie. Kurz nám dal dostatok informácií i vzdelávacích materiálov a viem, čo by som s účastníkmi kurzu chcel prejsť. Moja predstava je, keďže by som mal školiť pedagógov v našej škole, využiť ho na inováciu nášho ŠkVP. V rámci kurzu by sme prakticky prebrali jeho jednotlivé časti, a chcem, aby sme nielen teoretizovali, ale aj spravili prácu, ktorá nás čaká. Som si vedomý toho, že kurz nebudem môcť viesť na takej vysokej odbornej a teoretickej úrovni ako naša lektorka, ale na druhej strane mám výhodu, že viem viac o našej odbornej problematike.
predseda skúšobnej komisie doc. Ing.Roman Hrmo,PhD. (vľavo), odovzdáva osvedčenie Ing. Ladislavovi Kováčovi.
A na záver otázka na vás ako riaditeľa školy: Čo hovoríte na prebiehajúcu reformu školstva?
Myšlienka je to dobrá, ale jej realizáciou sme sa vrátili do čias okolo rokov 1993– 1996, keď školy tiež dostali dostatok voľnosti a tie, ktoré sa toho chopili, realizovali v oblasti vzdelávania veľké novinky. Keďže môžem porovnávať, súčasný systém tvorby ŠkVP a súčasne celej reformy je administratívne príliš náročný. Kreativita pedagógov je brzdená práve administratívnou náročnosťou, a to ich odrádza.
Mgr. Jaroslava BOTOŠOVÁ,manažérka publicity projektu
Nové formy tvoria nové vzťahy
17.5.2010, 20.–21.týždeň
V minulých číslach Učiteľských novín sme prinášali názory na projekt Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov z pohľadu vzdelávajúcich sa učiteľov--multiplikátorov. Dnes hovoríme s koordinátorkou projektu a školiteľkou vzdelávania pre základné školy a gymnáziá RNDr. Máriou Nogovou, PhD.
Máte za sebou školenia multiplikátorov v Bratislave a Žiline. Čo poslucháčov najviac zaujalo?
Na každé vzdelávanie účastníci prichádzajú s tým, že im niekto niečo dá a povie, ako to majú robiť, lebo tak sú zvyknutí. Navyše sú zo začiatku negatívne naladení alebo si myslia, že takéto vzdelávanie už malo byť pred rokom alebo dvoma. Potom trvá dlhšie, kým si uvedomia, že ide o niečo úplne iné. My sa ich snažíme presvedčiť, že nám nejde o žiadnu kuchársku knihu alebo prednášanie o tom, ako majú robiť školský vzdelávací program (ŠkVP). Nehovoríme, že školské vzdelávacie programy, ktoré majú urobené, sú dobré alebo zlé, skôr chceme učiteľov inšpirovať k tomu,ako zmeniť prístup k vzdelávaniu, k vzájomnej spolupráci a k vylepšovaniu už vypracovaného ŠkVP. Snažíme sa čo najmenej prednášať, skôr ich vťahujeme do problematiky určitými aktivitami, kde sami môžu použiť vlastné skúsenosti a prípadové štúdie a riešiť problémy a problémové úlohy. Keď sa usilujeme, aby sa vzťah v triede medzi učiteľom a žiakom zmenil a učitelia využívali nové formy a metódy vyučovania, musíme tieto nové formy vzdelávania využívať aj my.
Ako napríklad?
Konkrétne mojou úlohou bolo odprednášať dva moduly – Ciele vzdelávania a Hodnotenie žiakov. Pritom som sa vždy snažila zvoliť takú metódu, aby som učiteľov zaujala, aby som im dala niečo, čo ich vyprovokuje a posunie kvalitatívne ďalej. Napríklad v module Ciele vzdelávania sme si pozreli časť filmu Škola, základ života. Snažila som sa, aby film sledovali skôr z pedagogického hľadiska, pozerali sa na to, aké kompetencie si žiaci v tom období rozvíjali, či ich tam vôbec našli a ako sa teraz oni, po polstoročí, pozerajú na študentov z filmu. Napriek tomu, že všetci film poznali a dobre sa na ňom bavili, začali rozprávať o tom, aké to bolo perfektné, akí boli žiaci súdržní, ako si vedeli vytvoriť časopis, boli vnímaví, vedeli argumentovať, využívať situácie a pod. Od toho sme sa odrazili a prešli k cieľom vzdelávania do budúcnosti. Myslím, že ich zaujala každá jedna aktivita, aktívne pracovali, dokonca v niektorých prípadoch nechceli skončiť. Nie každý učiteľ je však taký, že hneď spolupracuje a je tvorivý. Niektorý, presne tak ako aj žiaci v triede, potrebuje na to, aby sa prejavil, dlhší čas. Na záver sme ešte urobili celkové zhrnutie, zvýraznili sme, prečo sme zadávali práve také aktivity, čo sme nimi sledovali, čo by mohli oni, ako budúci školitelia, použiť pri vzdelávaní frekventantov.
A čo druhý modul – Hodnotenie žiakov?
Tu som sa snažila poslucháčov naviesť na to, že každé hodnotenie závisí od toho, ako vyzerá celý vyučovací proces. My učitelia si neuvedomujeme, že keď niečo robíme, mnohokrát to vidíme ináč, ako to vidia žiaci, pre ktorých to robíme. Preto som si tiež pomohla jedným videom, záznamom z výkladu nového učiva. Spočiatku nevedeli, čo tým sledujem, či tak tá hodina má, alebo nemá vyzerať. Chvíľu zostali v rozpakoch, a rozhovorili sa až potom, keď som sa spýtala, aké pocity v nich ukážka vyvolala. Tam sa ukázalo, že keď sledujú hodinu z pozície diváka, odrazu vidia množstvo nedostatkov. Ale možno také isté chyby robia sami, pričom si to vôbec neuvedomujú. Napríklad sa stáva, že žiakom kladú otázky len na nižšie myšlienkové operácie, že im neponúkajú možnosť riešiť problémy, že sa nezameriavajú na všetky možnosti, ktoré vyučovacia hodina ponúka, aby sa žiaci mohli prejaviť a aby ich učiteľ mohol aj hodnotiť. Od analýzy hodiny, ako a v ktorých častiach je možné zapojiť žiakov do procesu vyučovania a ako je možné hodnotiť rôznymi spôsobmi, sme prešli k možnostiam, ktoré spôsoby hodnotenia v ktorej časti využiť, aby sme žiaka motivovali, aby mal pocit, že chce pracovať, že chce byť aj hodnotený, a aby mal možnosť zažiť úspech. Následne sme prešli na rôzne formy hodnotenia, na to, aby sme sa nezameriavali len na sumatívne hodnotenie, ale skôr na priebežné, aby si žiaci vedeli aj opraviť svoje chyby a vedeli sa aj sami ohodnotiť. Učiteľ by nemal zabudnúť na sebahodnotenie žiaka.
Ponúkli ste príklady, ako by sebahodnotenie malo vyzerať?
Treba dbať na to, aby to nebolo hodnotenie, ktoré by rozdeľovalo žiakov na dobrých a zlých, ale vždy musíme hodnotiť smerom k výkonu, ktorý predpisuje štandard. No a pritom sme porovnávali rôzne prípadové štúdie, napríklad či sa má hodnotiť známkou, alebo slovne, alebo hodnotiacim portfóliom. Veľa učiteľov, najmä na základných školách, malo dobré skúsenosti práve s portfóliom, pretože tam je pekne vidieť, ako žiaci postupujú. Veľa času sme venovali práve tejto forme hodnotenia, ako to robiť, na čo má slúžiť, aké prvky má mať, ako ho využívať pri rozhovoroch s rodičmi.
Čo sa týka slovného hodnotenia, stretli sme sa s rôznymi názormi, napokon sme sa však zhodli, že najlepšia je kombinácia slovného hodnotenia a známky, prípadne aj iných foriem. Ukázalo sa, že temer všetci učitelia používajú aj ďalšie formy, napríklad bodové hodnotenie, percentuálne hodnotenie, že si pomáhajú rôznymi značkami – jednoducho „suchá“ päťstupňová škála hodnotenia im nevyhovuje. Od toho sme sa dostali ku kritériám hodnotenia. Aby hodnotenie nebolo len záverečné, ale aby žiaci dopredu vedeli, že sú nejaké kritériá a že budú hodnotení v priebehu roka, prípadne si môžu známku aj opraviť, že hodnotenie nie je konečné. V prvom rade by totiž malo byť motivujúce.
Už ste absolvovali aj jedny záverečné skúšky s multiplikátormi v Bratislave. Aký ste mali pocit, budú dobrými školiteľmi?
Problematika vzdelávania, ktorá ich čaká s frekventantmi, je veľmi široká. Určite vedia argumentovať, vedia rozprávať, možnože v niektorých oblastiach sú lepší, inde slabší. Tých šesťdesiat hodín je málo na to, aby sme išli do hĺbky, ale myslím, že keď si učitelia aspoň trochu uvedomia, že je možnosť svoj školský vzdelávací program vylepšovať, a nájdu spôsob, ako to urobiť, tak vzdelávanie bolo úspešné.
Mgr. Jaroslava BOTOŠOVÁ
Vzdelávanie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov má ďalších absolventov
31.5.2010, 22.–23.týždeň
Druhé školenie multiplikátorov pre základné školy a gymnáziá sa uskutočnilo v Žiline. Prinášame názory dvoch účastníčok-budúcich multiplikátoriek Mgr. Vlasty Zajíčkovej zo ZŠ Valča za skupinu základných škôl a PhDr. Jany Novákovej z Gymnázia v Trebišove za gymnáziá.
Priniesol Vám kurz nejaké nové poznatky?
PhDr. Jana Nováková (JN): Áno, ujasnila som si viaceré otázky spojené s tvorbou ŠkVP, napr. začleňovanie prierezových tém do predmetov, rozvíjanie funkčnej gramotnosti, ktorá je súborom vedomostí, zručností a schopností žiaka potrebných pre jeho život v neustále sa rozvíjajúcej spoločnosti. Prínosom pre mňa bola tiež diskusia medzi učiteľmi-budúcimi multiplikátormi pre tvorbu ŠkVP a jednotlivými lektormi z ŠPÚ – vzájomne sme si vyjasnili veci, ktoré sme v ŠVP nenašli. Praktické úlohy riešené počas vzdelávania mi dali možnosť overiť si získané vedomosti, spomeniem napr. skupinovú formu práce, kde sme pod vedením p. Jovankoviča priraďovali rozvíjané kompetencie v predmete do 8 základných skupín kompetencií. Myslím, že tu máme ešte rezervy.
Mgr. Vlasta Zajíčková (VZ): Áno, dôležité a zaujímavé boli už samotné stretnutie s učiteľmi z iných krajov Slovenska a vzájomná výmena skúseností. Kurz mi pomohol lepšie sa zorientovať a potvrdiť, či ŠkVP našej školy bol vytvorený na základe kritérií, ktoré sme na kurze preberali.
Čo sa Vám páčilo/nepáčilo na organizácii kurzu?
JN: Začiatok vzdelávania na nás zapôsobil akoby bez systému, bez premyslenej štruktúry. Ale to bolo asi tým, že každý jeden začiatok sa musí „prehrýzť“ teoretickým úvodom, akýmsi „oťukávaním sa“, lektori sa striedali, každý nám podal materiály, ktoré sme mali posunúť našim budúcim frekventantom. No neskôr dr. Reiterová ukázala v prezentácii, ako môžeme pri vzdelávaní postupovať, a odrazu celý kurz dostal inú hodnotu. Aj materiál, ktorý sme dostali v elektronickej či printovej forme, je pre nás bonusom – ako pre tvorcov ŠkVP aj ako lektorov. Na kurz som sa prihlásila s jasným cieľom – ujasniť si , či má náš ŠkVP rezervy, kde sa dá vylepšiť, čo zmeniť, preto som doslova „hltala“ a prepájala si získané informácie.
VZ: Efektivita využitia času mohla byť lepšia, tiež tvorivé metódy pri vzdelávaní neboli používané v každom module. Za prínos považujem poskytnutie prezentácií multiplikátorom ako motiváciu k ich vzdelávacím aktivitám.
Ako s odstupom času hodnotíte celé vzdelávanie?
JN: Kurz hodnotím pozitívne, aj napriek tomu, že som chýbala na rozlúčke s maturantmi, čo mi je naozaj ľúto, že som dva víkendy bola mimo rodiny, ale čas strávený za školskou lavicou a počítačom neľutujem. Zoznámila som sa s milými kolegyňami z rôznych škôl a regiónov Slovenska, vymenili sme si skúsenosti, porozprávali sme sa, ako to robia inde, a tiež sme si trochu vyliali srdce.
VZ: Prínosom boli všetky aktivity, ktoré som si mohla priamo na vzdelávaní aj sama vyskúšať.
Aký je Váš názor na prebiehajúcu reformu školstva?
JN: Vzhľadom na celospoločenské zmeny, na rýchly technický rozvoj bola reforma v školstve nutná. Neviem, či tempo nebolo príliš rýchle. Mám trocha obavy, že na papieri bude všetko vyzerať ideálne,
ale v reálnom svete nášho školstva to tak nebude. Je naozaj pravdou, že naši žiaci doteraz vynikali vedomosťami, ale pre praktický život to nestačí.
VZ: Rozhodne bola potrebná. Je však nutné, aby sa menili predovšetkým metódy a formy práce učiteľov. Zmeniť len obsah vzdelávania, to nás neposunie dopredu, preto akreditované vzdelávania musia mať vysokú úroveň a pracovať rovnakými metódami, aké sa vyžadujú od učiteľov.
Spracovala Mgr. J. BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu
Nasleduje:
Končí sa vzdelávanie multiplikátorov
30.09.2010, ročník LIX
Spracovala Mgr. J. BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu
Inšpektori sa tiež vzdelávali
29.10.2010, ročník LIX
Spracovala Mgr. J. BOTOŠOVÁ, manažérka publicity projektu