V posledných číslach Učiteľských novín sme prinášali názory na
Projekt vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov
z pohľadu vzdelávajúcich sa učiteľov – multiplikátorov. Dnes sa tejto téme budeme venovať v rozhovore s koordinátorkou Projektu a školiteľkou vzdelávania pre základné školy a gymnáziá, RNDr. Máriou Nogovou, PhD.
Máte za sebou už dve školenia multiplikátorov, v Bratislave a v Žiline. Vedeli by ste povedať, čo poslucháčov najviac zaujalo?
Na každé vzdelávanie účastníci prichádzajú s tým, bolo to v Bratislave i v Žiline, že im niekto niečo dá a povie, ako to majú robiť, lebo tak sú zvyknutí. Naviac sú zo začiatku negatívne naladení, alebo si myslia, že takéto vzdelávanie už malo byť pred rokom alebo dvomi. Potom dlhšie trvá, kým si uvedomia, že ide o niečo úplne iné. My sa ich snažíme presvedčiť, že nám nejde o žiadnu kuchársku knihu alebo prednášanie o tom, ako majú robiť školský vzdelávací program. Nehovoríme, že školské vzdelávacie programy, ktoré majú urobené, sú dobré alebo zlé, skôr chceme učiteľov inšpirovať k tomu, ako zmeniť prístup k vzdelávaniu, k vzájomnej spolupráci a k vylepšovaniu už vypracovaného ŠkVP. Snažíme sa čo najmenej prednášať, skôr ich vťahujeme do problematiky určitými aktivitami, kde sami môžu použiť vlastné skúsenosti a prípadové štúdie a riešiť problémy a problémové úlohy. Keď sa snažíme, aby sa zmenil vzťah v triede medzi učiteľom a žiakom a učitelia využívali nové formy a metódy vyučovania, tak musíme aj my tieto nové formy vzdelávania využívať.
Konkrétne mojou úlohou bolo odprednášať dva moduly – Ciele vzdelávania a Hodnotenie žiakov. Pritom som sa vždy snažila zvoliť takú metódu, aby som ich zaujala, aby som im dala niečo, čo ich vyprovokuje a posunie kvalitatívne ďalej. Napríklad v module Ciele vzdelávania sme si pozreli časť filmu Škola – základ života. Snažila som sa, aby film sledovali skôr z pedagogického hľadiska, pozerali sa na to, aké kompetencie si žiaci v tom období rozvíjali, či ich tam vôbec našli a ako sa teraz oni, po polstoročí, pozerajú na študentov z filmu . Napriek tomu, že všetci film poznali a dobre sa na ňom bavili, začali rozprávať o tom, aké to bolo perfektné, akí súdržní tí žiaci boli, ako si vedeli vytvoriť časopis, boli vnímaví, vedeli argumentovať, využívať situácie a pod. Od toho sme sa odrazili a prešli k cieľom vzdelávania do budúcnosti.
Myslím, že ich zaujala každá jedna aktivita, aktívne pracovali, dokonca v niektorých prípadoch nechceli skončiť. Nie každý učiteľ je však taký, že hneď spolupracuje a je tvorivý. Niektorý, presne tak, ako aj žiaci v triede, potrebuje dlhšiu dobu na to, aby sa prejavil.
Na záver sme ešte urobili celkové zhrnutie, zvýraznili sme, prečo sme zadávali práve také aktivity, čo sme nimi sledovali, čo by mohli oni, ako budúci školitelia, použiť pri vzdelávaní frekventantov.
A čo druhý modul – Hodnotenie žiakov?
Tu som sa snažila poslucháčov naviesť na to, že každé hodnotenie závisí od toho, ako vyzerá celý vyučovací proces. My, učitelia, si neuvedomujeme, že keď niečo robíme, mnohokrát to vidíme ináč, ako to vidia žiaci, pre ktorých to robíme. Preto som si tiež pomohla jedným videom, záznamom z výkladu nového učiva. Spočiatku nevedeli, čo tým sledujem, či tá hodina má alebo nemá tak vyzerať. Chvíľu zostali v rozpakoch a až potom, keď som sa spýtala, aké pocity v nich ukážka vyvolala, rozhovorili sa. Tam sa ukázalo, že keď sledujú hodinu z pozície diváka, odrazu vidia množstvo nedostatkov. Ale možno také isté chyby robia sami, pričom si to vôbec neuvedomujú. Napríklad sa stáva, že žiakom kladú otázky len na nižších myšlienkových operáciách, že im neponúkajú možnosť riešiť problémy, že sa nezameriavajú na všetky možnosti, ktoré vyučovacia hodina ponúka, aby sa žiaci mohli prejaviť a aby ich učiteľ mohol aj hodnotiť. Od analýzy hodiny, ako a v ktorých častiach je možné zapojiť žiakov do procesu vyučovania a ako je možné hodnotiť rôznymi spôsobmi, sme prešli k možnostiam, ktoré spôsoby hodnotenia v ktorej časti využiť, aby sme žiaka motivovali, aby žiak mal pocit, že chce pracovať, že chce byť aj hodnotený a aby mal možnosť zažiť úspech. Následne sme prešli na rôzne formy hodnotenia, na to, aby sme sa nezameriavali len na hodnotenie sumatívne, ale skôr na priebežné hodnotenie, aby si žiaci vedeli aj opraviť svoje chyby a vedeli sa aj sami ohodnotiť. Učiteľ by nemal zabudnúť na sebahodnotenie žiaka, aj napriek tomu, že to môže mať rôzne formy. Takisto treba dbať na to, aby to nebolo hodnotenie, ktoré by rozdeľovalo žiakov na dobrých a zlých, ale vždy musíme hodnotiť smerom k výkonu, ktorý predpisuje štandard. No a pritom sme dávali rôzne prípadové štúdie, napríklad, či to hodnotenie má byť známkou alebo slovne alebo hodnotiacim portfóliom. Veľa učiteľov, hlavne na základných školách, malo dobré skúsenosti práve s portfóliom, pretože tam je pekne vidieť, ako žiaci postupujú. Veľa času sme venovali práve tejto forme hodnotenia, ako to robiť, na čo má slúžiť, aké prvky má mať, ako ho využívať pri rozhovoroch s rodičmi. Čo sa týka slovného hodnotenia, stretli sme sa s rôznymi názormi, napokon sme sa však zhodli, že najlepšia je kombinácia slovného hodnotenia a známky, prípadne aj iných foriem. Ukázalo sa, že temer všetci učitelia používajú aj ďalšie formy, napríklad bodové hodnotenie, percentuálne hodnotenie, že si pomáhajú rôznymi značkami, proste tá suchá päťstupňová škála hodnotenia im nevyhovuje. Od toho sme sa potom dostali ku kritériám hodnotenia. Aby hodnotenie nebolo len záverečné, ale aby žiaci dopredu vedeli, že sú nejaké kritériá a že budú hodnotení v priebehu roka, prípadne, že si môžu známku aj opraviť, že to hodnotenie nie je konečné. Ono by totiž v prvom rade malo byť motivujúce.
Už ste absolvovali aj jedny záverečné skúšky s multiplikátormi v Bratislave. Aký ste mali pocit, budú dobrými školiteľmi?
Problematika vzdelávania, ktorá ich čaká s frekventantmi je veľmi široká. Určite argumentovať vedia, vedia rozprávať, možnože v niektorých oblastiach sú lepší, inde slabší. Tých 60 hodín je málo na to, aby sme išli do hĺbky, ale myslím, že keď aspoň trochu si učitelia uvedomia, že je možnosť svoj školský vzdelávací program vylepšovať a nájdu spôsob ako to urobiť, tak vzdelávanie bolo úspešné.
Projekt „Vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov“ má v týchto dňoch už ďalších absolventov z radov multiplikátorov.
Druhé školenie multiplikátorov pre základné školy a gymnáziá sa uskutočnilo v Žiline. Vyjadrenie lektorky, RNDr. Nogovej PhD., sme uverejnili v predchádzajúcom čísle UN. Dnes prinášame názory dvoch účastníčok, budúcich multiplikátoriek, za skupinu základných škôl Mgr. Vlasty Zajíčkovej zo ZŠ Valča a za gymnáziá PaedDr. Jany Novákovej z Gymnázia P.J.Šafárika Trebišov.
1) Priniesol Vám kurz nejaké nové poznatky?
PaedDr. Jana Nováková:
Áno, ujasnili sa mi viaceré otázky spojené s tvorbou ŠkVP, napr. začleňovanie prierezových tém do predmetov, rozvíjanie funkčnej gramotnosti, ktorá je súborom vedomostí, zručnosti a schopnosti u žiaka, potrebných pre jeho život v neustále sa rozvíjajúcej spoločnosti.
Prínosom pre mňa bola tiež diskusia medzi učiteľmi-budúcimi multiplikátormi pre tvorbu ŠkVP a jednotlivými lektormi zo ŠPÚ - vzájomne sme si vyjasnili veci, ktoré sme v ŠVP nenašli. Praktické úlohy, riešené na vzdelávaní, mi dali možnosť overiť si získané vedomosti, napr. spomeniem skupinovú formu práce, kde sme pod vedením p. Jovankoviča priraďovali rozvíjané kompetencie v predmete do 8 základných skupín kompetencií. Myslím, že tu máme ešte rezervy.
Mgr. Vlasta Zajíčková:
Áno, dôležité a zaujímavé bolo už samotné stretnutie s učiteľmi aj z iných krajov Slovenska a vzájomná výmena skúseností. Kurz mi pomohol lepšie sa zorientovať a potvrdiť, či ŠkVP našej školy bol vytvorený na základe kritérií, ktoré sme na kurze preberali.
2) Čo sa Vám páčilo/nepáčilo v organizácii kurzu?
PaedDr. Jana Nováková:
Začiatok vzdelávania na nás zapôsobil ako bez systému, bez premyslenej štruktúry vzdelávania. Ale to bolo asi tým, že každý jeden začiatok sa musí prehrýzť teoretickým úvodom, akýmsi oťukávaním sa, lektori sa striedali, každý nám podal materiály, ktoré sme mali posunúť našim budúcim frekventantom. No neskôr dr. Rieterová predstavila prezentáciu, ako môžeme postupovať pri vzdelávaní a odrazu celý kurz dostal inú hodnotu. Aj materiál, ktorý sme dostali v elektronickej či printovej forme, je pre nás bonusom – ako pre tvorcov ŠkVP aj ako lektorov .
Na kurz som sa prihlásila s jasným cieľom - ujasniť si , či náš ŠkVP má rezervy, kde sa dá vylepšiť, čo zmeniť, preto som doslova hltala a prepájala si získané informácie.
Mgr.Vlasta Zajíčková:
Efektivita využitia času mohla byť väčšia, tiež tvorivé metódy pri vzdelávaní neboli používané v každom moduli. Poskytnutie prezentácií multiplikátorom ako motiváciu k ich vzdelávacím aktivitám považujem za prínos.
3) Ako s odstupom času hodnotíte celé vzdelávanie?
PaedDr. Jana Nováková:
Kurz hodnotím pozitívne, aj napriek tomu, že som chýbala na rozlúčke s maturantmi, čo mi je naozaj ľúto, že som dva víkendy bola mimo rodiny, ale čas strávený za školskou lavicou a počítačom neľutujem. Zoznámila som sa s milými kolegyňami z rôznych škôl a regiónov Slovenska, vymenili sme si skúsenosti, porozprávali sme sa, ako to robia inde, a tiež sme si trochu vyliali srdce.
Mgr. Vlasta Zajíčková:
Prínosom boli všetky aktivity, ktoré som si mohla priamo na vzdelávaní aj sama vyskúšať.
4) Aký je Váš názor na prebiehajúcu reformu školstva?
PaedDr. Jana Nováková:
Vzhľadom na celospoločenské zmeny , na rýchly technický rozvoj bola reforma v školstve nutná. Neviem, či tempo nebolo príliš rýchle. Mám trocha obavy, že na papieri bude všetko vyzerať ideálne, ale v reálnom svete nášho školstva to tak nebude. Je naozaj pravdou, že naši žiaci doteraz vynikali vedomosťami, ale pre praktický život to nestačí.
Mgr. Vlasta Zajíčková:
Rozhodne bola potrebná.Je však nutné, aby sa menili predovšetkým metódy a formy práce učiteľov. Zmeniť len obsah vzdelávania, to nás neposunie dopredu, preto akreditované vzdelávania musia mať vysokú úroveň a pracovať rovnakými metódami ako vyžadujú od učiteľov.
Spracovala Mgr. J.Botošová, manažérka publicity projektu
Kurzy multiplikátorov finišujú
V Projekt vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov je v súčasnosti dominantnou úlohou zabezpečovanie kurzov multiplikátorov za základné školy, gymnáziá a stredné odborné školy v rámci jednotlivých regiónov Slovenska (s výnimkou Bratislavského kraja). Zatiaľ čo niektoré školenia už boli úspešne ukončené, a absolventi sa pripravujú na záverečné skúšky, ďalšie sú v štádiu aktívnych príprav.
Pre informovanosť pedagogickej verejnosti, na základe mnohých podnetov zo škôl, uvádzame presné termíny konania kurzov multiplikátorov a záverečných skúšok pre absolventov:
Zatiaľ, čo cez víkend (12.-13.6.) sa na Dopravnej akadémii, Školská 66 v Trenčíne uskutočnia záverečné skúšky multiplikátorov pre základné školy a gymnáziá za regióny Trnava, Nitra, Trenčín a Žilina, od 18.júna sa na Krajskom školskom úrade v Košiciach pripravujú záverečné skúšky multiplikátorov z Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja.
V tomto čase prebieha intenzívna príprava ku školeniam multiplikátorov stredných odborných škôl, ktoré sa uskutočnia v termínoch od 28. júna do 12. júla nasledovne:
- všeobecno-vzdelávacia zložka - 28.jún - 4. júl
- odborná zložka - 6.júl - 12.júl
Vzdelávanie sa uskutoční v Spojenej škole na Rosinskej ceste v Žiline a bude určené pre všetky kraje Slovenska s výnimkou Bratislavského, kde multiplikátori úspešne zvládli záverečné skúšky už v marci.
J.Botošová, manažérka publicity projektu
Vzdelávanie multiplikátorov za základné školy a gymnáziá bolo ukončené záverečnými skúškami, ktoré sa konali v dňoch 12. – 13. júna 2010 v Trenčíne a 18. – 19. júna v Košiciach.
V Trenčíne sa záverečných skúšok za kraje Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský zúčastnilo 29 učiteľov základných škôl a gymnázií, z toho 10 učiteľov gymnázií. V Košiciach sa záverečných skúšok zúčastnil rovnaký počet učiteľov za kraje Bansko-bystrický, Prešovský, Košický, z toho 11 učiteľov gymnázií. Z celkového počtu 59 účastníkov vzdelávacích programov úspešne ukončilo vzdelávanie 58 účastníkov z celého Slovenska (s výnimkou Bratislavského kraja) ktorí úspešne ukončili vzdelávanie podľa zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov záverečnou prezentáciou pred trojčlennou skúšobnou komisiou a získali akreditované osvedčenie, ktoré ich oprávňuje vzdelávať svojich kolegov k tvorbe školských vzdelávacích programov pre základné školy a gymnázia. Jeden účastník záverečnú skúšku neabsolvoval. Trojčlenná skúšobná komisia konštatovala veľmi dobrú pripravenosť multiplikátorov na následné plánované regionálne školenia frekventantov. Hodnotiaca komisia by súčasne rada touto cestou vyslovila poďakovanie všetkým úspešným absolventom za kvalitnú prípravu jednotlivých prezentácií a oceňuje spôsob, akým jednotliví učitelia pristúpili k aplikácii učiva získaného v kurzoch nie len do výstupov na záverečné prezentácie, ale predovšetkým do vlastných postojov, ako tieto poznatky ďalej aplikovať vo vzdelávaní učiteľov a žiakov na svojich školách.
Projekt vzdelávania učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov pokračuje vzdelávaním multiplikátorov pre stredné odborné školy
V termínoch od 28.06 – 04.07.2010 a od 06.07 – 12.07.2010 sa uskutoční vzdelávanie učiteľov stredných odborných škôl odborná a všeobecno-vzdelávacia zložka v Spojenej škole na Rosinskej ceste v Žiline. Učiteľov čaká 7-dňové školenie, ktoré predpokladáme že prinesie rovnakú spokojnosť a samozrejme následne aj očakávané výsledky v podobe kvalitne pripraveného multiplikátora, lektora ďalších učiteľov pre oblasť stredných odborných škôl.
Ing. Renáta Majerníková, manažérka P