Základné stránky vzdelávania

Ing. Darina Orbánová, PhD.

Jedným z problémov, podrobených kritike v Miléniu, je rozdelenie vzdelávania na všeobecné a odborné. Uvádza sa, že takéto rozdelenie vzdelávania na stredoškolskej úrovni sa stáva anachronizmom, rozdeľujúcim spoločnosť a brzdiacim rozvoj nových technológií. Stredné všeobecné vzdelávanie má zahŕňať aj základy techniky, technológií a ekonomiky a príprava na povolanie by sa mala presúvať na obdobie po skončení strednej školy a stávať sa súčasťou celoživotného vzdelávania. Určiť optimálny pomer medzi všeobecným a odborným vzdelávaním je zložitá úloha a v praxi sa vyskytli odchýlky na obidve strany. Ukázalo sa, že ani jeden extrém nie je dobrý.

Všeobecné vzdelanie sa získava na všetkých stupňoch školskej sústavy i v mimoškolských systémoch. Zahŕňa získanie vedomostí, schopností, hodnotových postojov a iných osobnostných kvalít, ktoré sú potrebné pre všetkých členov spoločnosti. Toto vzdelanie umožňuje základnú orientáciu v jednotlivých oblastiach, je základom vytvárania občianskeho profilu žiakov. Maximálne prispieva k všestrannému formovaniu osobnosti človeka a vytvára u neho nevyhnutné predpoklady na nadobudnutie kvalifikácie, ako aj na jeho začlenenie do práce a spoločenského života. Môžeme povedať, že je protipólom špecializácie, ktorá príliš zužuje poznanie. Oproti špecializácii ponúka globálny a integrujúci pohľad a dáva kľúč k mnohým oblastiam.

V Slovenskej republike získavajú všeobecné vzdelanie žiaci v priebehu deviatich rokov základnej školy. Získané vedomosti poskytujú dobrý základ k ďalšiemu vzdelávaniu na strednej škole. Všeobecné vzdelanie si rozširujú žiaci najmä na gymnáziách. Tento druh školy ich pripravuje na štúdium na univerzitách a iných vysokých školách a maturitné vysvedčenie sa uznáva aj ako dostatočná kvalifikácia na výkon niektorých zamestnaní. Toto vzdelanie získavajú do určitej miery aj žiaci stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť, nakoľko sú v ich učebných plánoch v primeranom rozsahu zastúpené všeobecnovzdelávacie predmety.

Odborné vzdelávanie rozvíja vedomosti, zručnosti, návyky a ďalšie schopnosti žiakov, nadobudnuté v nižšom strednom vzdelávaní. Výsledkom tohto vzdelávania je odborné vzdelanie, ktoré je súčasťou odbornej kvalifikácie. Umožňuje žiakom zapojiť sa do pracovného procesu ako kvalifikovaná pracovná sila, alebo pokračovať v štúdiu. Odborné vzdelávanie môžeme rozlišovať z dvoch hľadísk:

podľa dosahovaných stupňov
1. stredné odborné vzdelávanie, kde je certifikátom výučný list,
2. úplné stredné odborné vzdelávanie, kde je certifikátom maturitné vysvedčenie,
podľa smerov odborného vzdelávania, ktoré sa viažu na určité skupiny povolaní, napr. smer chemický, ekonomický, strojársky, odevný a podobne.

Aby odborné vzdelávanie pripravovalo žiakov v súlade s cieľmi, ktoré má plniť, je potrebné klásť požiadavky na odborné učivo tak, aby:

umožňovalo rozvoj záujmov a aktivity žiakov,
jednotlivé údaje, vzájomne vyvážené a podmienené, zodpovedali teoretickým a všeobecným poznatkom,
vyučovanie vytváralo v žiakoch presvedčenie o objektívnosti a zákonitosti vývoja prírody a spoločnosti, schopnostiach človeka objavovať a poznávať tieto zákonitosti, uvedomele ich využívať vo svojej práci,
učivo koncepciou zodpovedalo logickým a dialektickým zákonitostiam a postupom, aby žiaci chápali nielen jednotlivé javy a deje, ale aj ich podstatu, vzťahy, súvislosti a príčiny týchto javov, aby boli schopní podľa svojho veku a podmienok urobiť vhodnú analýzu a syntézu, vedeli využiť teoretické poznatky v praxi a dokázali zovšeobecňovať svoje praktické skúsenosti.

Vychádzajúc z uvedených charakteristík sa zamýšľame nad otázkou, aké vzdelanie potrebujú mladí ľudia na prácu a život aj vzhľadom na perspektívne požiadavky. Na jednej strane sa stretávame s názorom, že vzrastá význam všeobecného vzdelania, o ktoré sa má opierať odborné vzdelanie, na druhej strane si uvedomujeme tradičný charakter a poslanie stredných odborných škôl. Ako teda riešiť vzťah tradície a požiadaviek súčasnosti i budúcnosti? Na tento problém existuje veľa názorov. Isté však je, že vo svete, kde prenikajú do každodenného života človeka veda a technika, kde dynamika vývoja predpokladá častejšie zmeny pracovných činností v priebehu pracovného života a pracovné i osobné záujmy prekračujú hranice jedného štátu, je potrebné pripraviť mladých ľudí tak, aby sa vedeli adaptovať na nové podmienky. Táto požiadavka evokuje priradiť primárnu funkciu všeobecnému vzdelaniu. Tento trend prevláda vo väčšine vyspelých európskych krajín. V nich navštevuje strednú všeobecnovzdelávaciu školu až 2,2-krát viac žiakov príslušného populačného ročníka než v Slovenskej republike. Aj tu však existujú výnimky a sú podstatné rozdiely v pomere žiakov študujúcich vo všeobecnovzdelávacích a odborných stredných školách. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v krajinách stredoeurópskeho regiónu sa v historickom vývoji kládol dôraz na stredoškolské odborné vzdelávanie ako prípravu na profesiu. Táto tradícia bola silná v Nemecku i v bývalom Rakúsko - Uhorsku. Keďže vzdelávacie systémy majú veľkú časovú zotrvačnosť, zachováva sa toto chápanie v mnohých krajinách dodnes. Kým napríklad v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, ale i v Holandsku či Belgicku dominuje vo vyšších stredných školách odborné vzdelávanie, v Portugalsku, Španielsku, Grécku a Francúzsku je na prvom mieste všeobecné vzdelávanie. Napríklad v Nemecku má duálny systém aj dnes silnú pozíciu. Tento systém odbornej prípravy, založený na úzkom prepojení podnikov a škôl, sa v ostatných rokoch stal predmetom zvýšeného záujmu na celom svete. Je často považovaný za jeden z faktorov relatívne nízkej miery nezamestnanosti mladých ľudí v Nemecku.

V mnohých európskych krajinách prechádza odborné vzdelávanie určitou krízou. Za najdôležitejšie faktory, ktoré ju spôsobujú, môžeme považovať:

rastúcu konkurenciu medzi vyspelými štátmi, ktorá kladie stále vyššie požiadavky na pracovné sily, pričom systémy odborného vzdelávania nie sú na ne primerane pripravené,
chápanie odbornej prípravy v niektorých krajinách ako menejcennej v porovnaní s akademickým štúdiom,
nasmerovanie žiakov na pomerne presne predurčenú dráhu, ktorá ich vedie k budúcemu povolaniu skôr, než sa u nich môžu rozvinúť akademické schopnosti a záujmy.

V snahe riešiť tieto nedostatky odborného vzdelávania sa takmer vo všetkých krajinách OECD v súčasnosti hľadajú odpovede na štyri základné otázky:

ako zlepšiť prepojenie medzi jednotlivými sektormi vzdelávacieho systému tak, aby cesty, po ktorých postupujú žiaci odborného vzdelávania, ostali čo možno najdlhšie otvorené,
ako čo najlepšie prepojiť učenie v triede s praktickým obsahom vzdelania, aby sa zlepšila relevancia a efektívnosť vyučovacieho procesu,
ako zlepšiť spoluprácu školy s praxou, akou formou by mohli podniky prispieť k zlepšeniu odborného vzdelávania,
ako koordinovať politiku a programy ovplyvňujúce odborné vzdelávanie medzi jednotlivými zainteresovanými ministerstvami.

Pokles záujmu o odborné vzdelávanie neznamená, že sa stáva menej dôležitým. O tom, že neexistuje jednotný názor na vzťah všeobecného a odborného vzdelania, získaného školským vzdelávaním, svedčia rôzne prístupy, uplatňované vo svete.

Cesta uplatňovaná v Japonsku
Zamestnávateľa nezaujíma absolvovaný odbor budúceho zamestnanca, rozhodujúcim sa stáva jeho schopnosť adaptability. V podnikovom vzdelávaní sa zamestnanec kvalifikuje, prípadne rekvalifikuje. Platí systém rotácie zamestnancov, takže postupným prechodom cez viaceré profesie získa širokú prípravu.
Cesta uplatňovaná vo vyspelých ekonomikách západnej Európy
Tu si zvyšuje zamestnanec kvalifikáciu školeniami, nadväzujúcimi na jeho doterajšie štúdium a príprava prebieha po celý čas štúdia vo formálnom i podnikovom systéme vzdelávania.
Cesta uplatňovaná v USA
Spočíva v logickej nadväznosti formálneho a ďalšieho vzdelávania, ktoré je z veľkej časti hradené zo štátnych prostriedkov a základnou úlohou prípravy je dosiahnuť vysokú adaptabilitu pre splnenie požiadaviek trhu práce.

V súčasnej dobe sa urýchľujú procesy zbližovania všeobecného a odborného vzdelávania. To sa prejavuje vo sfére poznávania i vo sfére osobnostných aspektov a hodnotovej orientácie. V podmienkach informačnej spoločnosti sa stávajú nevyhnutnou súčasťou kompetencie, ktoré poskytujú ako všeobecné, tak aj odborné vzdelávanie. Schopnosť komunikovať, zodpovedne sa správať, správne rozhodovať v náročných situáciách, rozvíjanie významných hodnôt, ľudských práv a slobôd, vzájomnej závislosti a spolupráce, solidarity a tolerancie, sú spoločné pre obidve koncepcie. To potvrdzuje, že vymedzenie vzťahu medzi všeobecným a odborným vzdelávaním nie je jednoduché. Isté však je, že pomer medzi nimi sa mení, čo je odrazom vývoja spoločnosti.

Kontakt:

Ing. Darina Orbánová, PhD.
Ekonomická univerzita v Bratislave
Katedra pedagogiky
orbanova@euba.sk